Word Val Var Dial Source Text number A do kostola chodíte? n banik 010 A kde? n banik 008 A kde to vozia? n banik 019 A odkiaľ máte žinčicu? n banik 010 A pec tam bola aká? n banik 008 A aby sa to v zime nepremáčalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A aké kosy ste mali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A aké to boli kone? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A bolo viacej druhov hrachu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Abo śe oženiš, abo obeśiš, to na jedno vydze. Pesimistický pohľad na ženbu. n buffa-mudrosti 001 A brindz3a, a brindz3u ako sťe robili? y prir 015 A čo ešte siali na krmu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A čo sa muselo na Šťedrí večer, čo sa muselo fšetko zjesť? Orex sa jedol? y prir 009 A deti bývali choré? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A dobitku sťe dávali na Vianoce? y prir 009 A doma čo sa pieklo, varilo? n prir 009 A ešte čo siali pre statok? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A ešte? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A furmana kto zaplatil? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A gďe sťe si xoďili kupovaď bavlnku alebo také...? y prir 014 A hrach tiež pestovali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A chodili gazdovia do hory na furmanku? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj dedina vám pomáhala? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 aj ňiegďe vivesili, ňiegďe hore? Xlapci vám ix ňiegďe sxovali? y prir 016 Aj niekomu dom zobralo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj ovce mávali zvonce? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj ovce sa chovali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj poodnášalo dačo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj sa nazúri, keď už je raňení ešťe horšie. y prir 018 Aj sa pri tom stávali nešťastia? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj slivky? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj statok vám pohorel? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj sťe si takto namočili prsti? Ako sa to robilo? y prir 020 Aj veľké fazule sa pestovali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aj za prvej republiky chodili? n banik 012 Aká bola organizácia ďeďini, bol y prir 008 Aká bola Sklabiňa voľakedi, aká škola bola? y prir 016 Aká musela biť tá smotana, abi bolo dobré maslo? y prir 007 A kde pásli? Mali lúky? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aké boli konské choroby? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď išli na východ? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď Nemci tadeto prechádzali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď sa napriadlo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď sa ťažko žrebí? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď sa utkalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď valí zuby? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď vás odoberali, koľkí ste boli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A keď vás to trafilo, čo ste cítili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A kedy sa to stalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A kedy spal? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A ke‿ʒme prišľi z oraňa, ďefčata vizeraľi po kutoχ a šuχ vodi na ťebi̯a. y zatopos 003 Aké stromy tu najviac rastú? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aké sú iné zvyky? n zatopos 003 Aké sú zvyky pri oraní? n zatopos 003 Aké sú zvyky pri stavaní domov? n zatopos 003 Aké zviki také pekné boľi u vás? y prir 022 Ako bolo treba hnojiť? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako, keť sťe sa vidala? Čo sa potom stalo? Muošťe porozprávať. y prir 011 A kolko váz bolo, kďe sťe sa zišli? y prir 020 A kone brodit? y prir 007 A kone ste na vojne čím chovali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako pomáhajú zdutej krave? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sa, na čo sa viťiahlo? Ako sťe postupovali pri tom? y prir 007 Ako sa sušia? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sa také papuče šijú? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sa to češe? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sa volajú tie časti? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sa zbadá, že kobyla ostala žrebná? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako spracovávali to, vlnu, mlieko? n prir 015 Ako ste plávali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako sťe prali f potoku? Akí potok ťiekol, ako sťe prali, ako sťe to y prir 020 Ako sťe robili na krosnáxi? y prir 014 Ako ste sa dozvedeli o konci vojny? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako ste sa dozvedeli, že je po vojne? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako tie uhlíki na y prir 025 Ako vás to spravili tou bosorkou? n prir 020 Ako vizerala Lehota, tie domčeki? Ako domi stavali? y prir 020 Ako vizeral kroj? y prir 024 Ako vizeral starí dom? y prir 003 Ako voláte severný vietor? n zatopos 003 Ako vyzerajú? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ako vyzeraly domy? y zatopos 003 A kravské zvonce boli aké? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A kravy tu aké druhy boli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A ktorá bola najlepšia? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A ktoré boli najlepšie na gazdovskú robotu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aký je rozdiel medzi nemeckou a rakúskou kosou? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aľe keď sa išlo maslo robiť? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ale kukurica tu nerastie. n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ale prvej to gazdovia nerobili. n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aľe račej sťe mala tú ručnú prácu? y prir 014 Ale tam ste aj varili? n banik 008 Ale tú kožu treba vypracovať. Kde to robili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A mali dosť mlieka? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A na tom odvode to bolo ako? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A na zimu ako podkúvali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ani Bohu, ani śvetu. O niečom nanič súcom. n buffa-mudrosti 001 Ani do Boha, ani do ľudzi. O nepodarenom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ani do ucha, ani do brucha. O niečom nepoužiteľnom. n buffa-mudrosti 001 Ani dześate slovo nepovi pravdu. O mimoriadne veľkom klamárovi. n buffa-mudrosti 001 ani hvara veľmi zarastená y strgemnar 035 Ani kuľka śe ho nelapi. O tom, koho obchádzajú všetky nešťastia. n buffa-mudrosti 001 Ani kura darmo nehrebe. Odmena patrí za akúkoľvek činnosť. n buffa-mudrosti 001 Ani na rečici nevyśeješ taku ženu, žeby nimala chybu. Ešte sa nenarodila úplne bezchybná žena. n buffa-mudrosti 001 Ani pes falatek chleba od neho neveźne. O tom, kto veľmi upadol v očiach iných ľudí. n buffa-mudrosti 001 Ani psu vody nezna zamucic. O nešikovnej dievke, čo si s ničím nevie dať rady. n buffa-mudrosti 001 Ani sam za sebe nestojim. Kritické priznanie si svojich slabostí. n buffa-mudrosti 001 Ani śe me nepytajce, lem takoj me bijce. O ústretovom priznaní sa k vine. n buffa-mudrosti 001 Ani śe mu gemba nezavira. Kto stále, mnoho hovorí. n buffa-mudrosti 001 Ani svaty nespomože, ked ce osmy križik zmože. Niet pomoci tomu, koho staroba prikvačí. n buffa-mudrosti 001 A ona čo, nebolo jej vína ľúto? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A potom ste toto stavali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A pri akej zbrani ste boli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A pri žrebení potrebuje aj pomoc? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A proti tomu ako pomáhaľi? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A púte tu bývali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A rež alebo žito? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A robil Váh škodu aj na domoch n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A sliepky? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Aspoň teraz máte voľno? n banik 019 A staval, čo to značí? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A s tou kuorou? y prir 015 A svadba keď bola? n prir 021 A svadobné zvyky? n prir 022 A šrot? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A što ti, šezďesiati ftoroj, što ti priviol? Što s ním, čo on zďelal? čo ty, šesťdesiaty druhý, čo si doniesol? Čo je s ním, čo spravil? - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 A ten hnoj ste nechali vymrznúť? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tie ako vyzerali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tie druhé sane ste ako volali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tím mexom sa potom? y prir 013 A to bolo šindolom kryté? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A to dlhé? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A to mal kto? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A to sa aj voľačo platilo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A to sa ako prejavovalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A to zranenie sa vám dobre zahojilo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tu ako piekli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tú ako varili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tú ako volali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tu dobre rastie fazuľa? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tu ešte má voľakto kone? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tú hlavu rozobrali potom? y prir 013 A tú po nej ste ako volali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A tu sa aká fazuľa pestovala? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A vám sa zdula? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A vy ste kde vtedy boli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A vy ste mali radšej bez zemiakov, alebo so zemiakami? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A vy ste z Trenčína išli do Viedne? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A v zime sťe priadli, priali? y prir 020 A zabíjačka jako bola? y prir 007 A z Beogradu ste kde išli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 A z Viedne? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Až mu skoro rukav urvali, tak ho chceli. Preukrutne si ho želali. n buffa-mudrosti 001 až ňi̯e je χorí aby nebol chorý n ferencikovaplatna 006 Až źim pod nim plače. O nepodarenom lajdákovi. n buffa-mudrosti 001 Baba hutorela a chlop kosu klepal. Nie všetky reči sú hodné povšimnutia. n buffa-mudrosti 001 Baba śčira – v mechu dzira. Príliš štedrá, rozšafná žena pripomína dieru v plnom vreci, ktorou uniká majetok. n buffa-mudrosti 001 Baba zvonka andel, zdnuka ďabel. Žena sa vie pretvárať. n buffa-mudrosti 001 Babe, koňovi a šandarovi never. Neodporúča sa dôverovať každému, najmä žene, koňovi a žandárovi. n buffa-mudrosti 001 Babom sam svaty Krišpin talpuje nohy. Ženy od častého chodenia naboso mali úplne stvrdnuté chodidlá. n buffa-mudrosti 001 Babsky jazyk horši jak haduv zub. Babské reči sú nebezpečnejšie ako hadie uhryznutie. n buffa-mudrosti 001 Babu a koňa v noci nevybiraj. Mimoriadne opatrný treba byť najmä pri výbere ženy a pri kúpe koňa. n buffa-mudrosti 001 Babu na jurmaku nepredaš. Dobre si treba rozmyslieť, koho si berieme za ženu. n buffa-mudrosti 001 Baby ho vźali do jazykoch. Začali ho ohovárať. n buffa-mudrosti 001 Baby najdu i živeho i umarteho. Ženským jazykom nikto neujde. n buffa-mudrosti 001 Barance ste chovali na vlnu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Baranovi rohy nezaceža. O niečom, čo k nám nerozlučne patrí. n buffa-mudrosti 001 Barz sebe veľo neśe. O pyšnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Baumanovej ranétke baumanofke y zo-studnice-rodnej-reci1 049 Ber, co davaju, davaj, co maš. Ponúkané treba brať a čo máme, to treba ponúkať. n buffa-mudrosti 001 Bez cukru kava, bez rozumu hlava. Isté veci nutne patria k sebe, ináč sú nekompletné. n buffa-mudrosti 001 Bida a hlad – śestra a brat. Patria spolu. n buffa-mudrosti 001 Bida a trapene maju mocne korene. Biedy a trápenia sa človek tak ľahko nezbaví. n buffa-mudrosti 001 Bida bidu najdze i ked slunko zajdze. Rovnakí sa ľahko nájdu. n buffa-mudrosti 001 Bida i na pecu najdze človeka. Pred biedou človek neujde. n buffa-mudrosti 001 Bida temu domovi (dvorovi), dze rozkazuje krava volovi. Zle sa vodí tam, kde prím vedie žena. n buffa-mudrosti 001 Bida temu domu, dze žena nośi kapeľuch. Zle je tam, kde žena rozkazuje. n buffa-mudrosti 001 Bidni služi a panovi pluži. Pán sa obohacuje na úkor bedára. n buffa-mudrosti 001 Bi̯eło je, neʒen je, či̯erno-nenoʒ je. a to je straka y sborms36 015 Blicha psa neopuśči. Výhodného prostredia sa nikto nerád vzdáva. n buffa-mudrosti 001 Bodaj dzivčila, dokeľ lem jedna vrana budze po śvece litac. Aby sa nikdy nevydala. n buffa-mudrosti 001 Bodaj lem vše teľo mal, keľo ukradne. Na kradnuté sa neradno spoliehať. n buffa-mudrosti 001 Bogiňa ho odmenila. O nepochopiteľne zlom človeku. n buffa-mudrosti 001 Bohactva pribudne, sumeňa ubudne. So zväčšujúcim sa bohatstvom spravidla sa zmenšuje poctivosť. n buffa-mudrosti 001 Boha neošališ, śmertku nezachmališ. Sú veci, na ktoré nemáme nijaký vplyv. n buffa-mudrosti 001 Bohaty neda, chudobny nema. Ťažko je čakať pomoc od iného človeka. n buffa-mudrosti 001 Bohaty – rohaty, lakomy – lachvaty. Boháč je zlý človek a lakomec je nenásytný. n buffa-mudrosti 001 Boh da chleba, kemu treba. Kto si zaslúži, ten dostane, čo potrebuje. n buffa-mudrosti 001 Boh dali kravu, daju i travu. Treba veriť, že všetko bude, ako má byť. n buffa-mudrosti 001 Bohu dni kradne. Nemilobohu márni čas. n buffa-mudrosti 001 Bohu služ a ďabla nehnivaj. Buď spravodlivý na všetky strany. n buffa-mudrosti 001 Boji śe, žeby naňho oltar nespad. O tom, kto nechodí do kostola. n buffa-mudrosti 001 Braťe, ňepucaj, ja ňe vina, ťi ňe vina. Nestrieľaj, bratku, ja nie som na vine, ani ty nie si na vine - zo srbčiny, z ruštiny skomolene y rozpamat 014 Brazda hlyboka, slama vysoka. Kvalita práce určuje jej výsledok. n buffa-mudrosti 001 Brezavá, to je aká? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Britka žena najvecej do džviradla kuka. Čo koho trápi, tomu venuje najviac pozornosti. n buffa-mudrosti 001 Bul by bul, keby bul. O tom, kto niekde chýbal. n buffa-mudrosti 001 Bulo-nebulo a nebulo i bulo. Mysli si o tom, čo chceš. n buffa-mudrosti 001 bůop kislej fazuľa y ant 5028_LUC_Abelova02 Cele netreba učic cicac. S mnohými vlastnosťami a sklonmi sa už rodíme. n buffa-mudrosti 001 Cerpeźlivosc horka, ale ovoc sladky; Cerpeźlivosc krasna čnosc; Cerpeźlivosc šicko premože. Trpezlivosť je vzácna vlastnosť. n buffa-mudrosti 001 Cez vojnu sa tu tuho bojovalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 ci sa rozumu doložiľi pohnúť rozumom, pomôcť si n ferencikovaplatna 006 Co bulo za mlada, to už nepravda. Čo sa dávno stalo, to nám často pripadá už ako neskutočné. n buffa-mudrosti 001 Co dane śčiro, to Bohu milo. Aj Pánu Bohu sa páči, ak niekto dá niekomu niečo z úprimnej duše. n buffa-mudrosti 001 Co doma navariš, to i doma zidz. Z domácnosti sa nemá nič vynášať na verejnosť. n buffa-mudrosti 001 Co hlava ľubi, to dušu hubi. Často mávame záľubu v niečom, s čím naše svedomie nesúhlasí. n buffa-mudrosti 001 Co hodzina, to novina. Každú chvíľu sa udeje niečo nové. n buffa-mudrosti 001 Co chto nema, teho śe mu žada. Človek obyčajne túži po tom, čo nemá. n buffa-mudrosti 001 Co chyžka, to inakša variška (lyžka). V každom dome majú svojské návyky. n buffa-mudrosti 001 Co je kemu obecano, ta mu isto budze dano. Istým vopred určeným veciam sa nevyhneme. n buffa-mudrosti 001 Co kemu mile, choc napoly zhnile. K niečomu sympatickému nevieme byť kritickí. n buffa-mudrosti 001 Co lakomy schvaci, nikda nenavraci. Lakomý, skúpy človek strašne nerád dáva. n buffa-mudrosti 001 Co mame, o to nedbame a za druhym ucekame. Túžime po tom, čo nemáme. n buffa-mudrosti 001 Co na papiru, to utrime viru. Písomný záznam je najdôveryhodnejší. n buffa-mudrosti 001 Co ne spod śerca, to ne ku śercu. O niečom neúprimnom. n buffa-mudrosti 001 Co ne z gazdostva, to ne do gazdostva. Cudzí element organizmus obyčajne neprijíma. n buffa-mudrosti 001 Co nove, to šumne, co stare, to dobre. Nové veci sa obyčajne zvyknú páčiť, ale staré, osvedčené veci môžu byť aj naďalej vyhovujúce. n buffa-mudrosti 001 Co oči nevidza, to śercu nežaľ. Čo zíde z očí, to zíde aj z mysle. n buffa-mudrosti 001 Co po bohactve, ked rozumu nit. Bohatstvo samo osebe nie je všetko. n buffa-mudrosti 001 Co po nahle, to po ďable. Príliš rýchla robota zaveľa nestojí. n buffa-mudrosti 001 Co po reči, lem ked śveči. Úžitok je podstatný, nie sprievodné reči. n buffa-mudrosti 001 Co po studni, ked voda v nej vyschla. Keď niečo prestane plniť svoju funkciu, stáva sa zbytočnou vecou. n buffa-mudrosti 001 Co prebačeno, to zaplaceno. Prepáčená vec sa pokladá za vybavenú. n buffa-mudrosti 001 Co sa doma uvarí, nech sa to doma aj zí. Čo sa doma stane, nemusí o tom nikto vedieť n orlovskynitr 003 Co śe ci kešeň opraśila? Odkiaľ berieš toľké peniaze? n buffa-mudrosti 001 Co śe chasnuje, ta śe schaluje. Používaním sa každá vec opotrebuje. n buffa-mudrosti 001 Co śeješ, to veješ. Pri akéjkoľvek činnosti treba mať na pamäti, aké to môže mať následky. n buffa-mudrosti 001 Co śe zvyši, zjedza myši. O prebytok sa netreba trápiť. n buffa-mudrosti 001 Co śi nehodzen chvalic, to negaňčuj. Je múdre uprednostniť pochvalu pred pohanou. n buffa-mudrosti 001 Co śi śe ľuľkoch ojedla? Otázka tomu, kto stvára bláznovstvá. n buffa-mudrosti 001 Cośka sebe vźala v nos. Začala sa hnevať, trucovať. n buffa-mudrosti 001 Co tvojo, to i mojo a co mojo, do teho ce nič. O silnom prejave egoizmu. n buffa-mudrosti 001 Co vekše jak veš, ta ho do torby veź. Všetko sa môže doma zísť. n buffa-mudrosti 001 Co v piatek zrobiš, nezostane na sobotu. Všetko treba urobiť čo najskôr. n buffa-mudrosti 001 Co z ďabla povstane, nema trimane. Niečo zlé môže splodiť vždy len zlé. n buffa-mudrosti 001 Co z krasnej misky, ked je praźna. Pekná, ale chudobná dievka to má vždy ťažšie ako bohatá. n buffa-mudrosti 001 Co z lesa, to uceka do lesa. Každý sa správa podľa svojej prirodzenosti. n buffa-mudrosti 001 Co z ohlavky, ked koňa ukradli. Stratu niečoho závažného nenahradí jeho doplnok. n buffa-mudrosti 001 Cudze kraje chvaľme, svojich śe trimajme. Treba uznať prednosti cudzieho, ale svojho sa neslobodno vzdať. n buffa-mudrosti 001 Cudze ruky hotove muky. Je nepríjemné byť odkázaný na pomoc iných ľudí. n buffa-mudrosti 001 Cudze šanuj, svojo chraň. Statočný človek cudzie veci rešpektuje, ale svoje si nedá. n buffa-mudrosti 001 Cudzi chlib smačnejši, choc je čarnejši. Cudzia vec sa nám zdá byť vždy lepšia, lebo je inakšia. n buffa-mudrosti 001 Časom s kvasom, časom s frasom. O premenlivosti životných situácií. n buffa-mudrosti 001 Čerta ma v duši. O zlom človeku. n buffa-mudrosti 001 Čert neśpi, ale vojuje. Zlý duch stále robí pokušenie. n buffa-mudrosti 001 Čertovi posvieťiť sviečku zapáľiť y osm 247 Češke klasy – pre gazdu dobre časy. Bohatá úroda gazdu vždy poteší. n buffa-mudrosti 001 Češko psu kosc z pyska vyrvac. Je veľmi ťažké získať od niekoho to, čo má najradšej. n buffa-mudrosti 001 Češko s babu, horše prez nej. So ženou je ťažký život, ale bez nej ešte ťažší. n buffa-mudrosti 001 Čiernu neďeľu Smrtná nedeľa, pôstna nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou y prir 013 Čiernu ňeďeľu Smrtná nedeľa, pôstna nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou y prir 013 Čija kosa perša, teho luka širša. Kto má pred sebou veľa práce, ten si musí poriadne privstať. n buffa-mudrosti 001 Čijo ne je cele, za nim krava nereve. Za cudzím necítime ľútosť. n buffa-mudrosti 001 Čim bliše ku śmerci, tym dalej od života. Tak ako sa nám život kráti, tak sa k nám blíži smrť. n buffa-mudrosti 001 Čim kratši dziň, tym dlukša cverna. Za dlhých zimných večerov sa toho hodne napriadlo. n buffa-mudrosti 001 Čím orali? n zatopos 003 Čím sa kŕmili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čim vecej zo studni bereš, tym lepša voda. Bohatý odber niečoho zlepšuje jeho kvalitu. n buffa-mudrosti 001 Čim vekše rohy na meśačku, tym menej śvetla. So zmenšovaním sa mesiac vydáva stále menej svetla. n buffa-mudrosti 001 Čim vyše slunko, tym menši ciň. O rozličných, napohľad často protichodných závislostiach. n buffa-mudrosti 001 Človek človekovi neruveň. Nie všetci ľudia majú rovnakú hodnotu. n buffa-mudrosti 001 Človek do Boha i do ľudzi. Charakterný a spoločenský typ človeka. n buffa-mudrosti 001 Človek dočasu, Pan Buh naveky. Božské veci majú večnú platnosť, kým ľudské len dočasnú. n buffa-mudrosti 001 Človek jazykom, vul rohom. Každý sa ináč prejavuje navonok. n buffa-mudrosti 001 Človek jeden a choroby śídzem. Ťažká situácia, keď sa na človeka zvalí viac chorôb. n buffa-mudrosti 001 Človek nerečny do roboty chyrečny. Kto sa nezdržiava zbytočnými dlhými rečami, ten toho veľa urobí. n buffa-mudrosti 001 Človek śivy, rozum krivy. Starý človek často stráca schopnosť rozumne uvažovať. n buffa-mudrosti 001 Čo bolo potom s takím koňom? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo im dávali ľudia? n banik 012 Čo najradšej kôň žerie? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo sa ešťe dávalo k tomu? Čo sa dávalo na tú prvú večeru? y prir 007 Čo sa jedlo ešťe? y prir 028 Čo sa mohlo stať múke, keď nebola dobre opatrená? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo sa mu stalo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo sa u váz dorábalo? y prir 011 Čo si pamätáte z chlapčenskích čias? y ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo ste dávali do cesta? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Čo to bola tá bumburica? y prir 007 Čo to boľi tie beľiša? y prir 028 Čo to boli tí svetlonosi? n prir 006 Čo to zobraľi s tej Morenii? y prir 013 Čo zo psa sa robilo? n banik 012 Ďabel hrichy s miadom sladzi. Hriechy majú príjemnú príchuť. n buffa-mudrosti 001 Ďabla prepytuje, Boha odpytuje. Zaisťuje sa na obidve strany. n buffa-mudrosti 001 Ďabli znaju, dze s ňu obijaju. Nevedno, kade sa moce. n buffa-mudrosti 001 Ďablu śe veľo raz čka. Ľudia majú vo zvyku veľmi často hrešiť. n buffa-mudrosti 001 Dachto ani kus, dachto pulny vuz. O nespravodlivom rozdelení majetkov. n buffa-mudrosti 001 Daj, Bože, dačijo, svojemu budze čas. Najprv zužitkujeme cudzie, naše môže počkať. n buffa-mudrosti 001 Daj, džadze, palicu a tebe naj psi zedza. O bezohľadnej požiadavke v neprospech iného. n buffa-mudrosti 001 Daj na koňa mech, nedostane kech. Čomu venujeme primeranú starostlivosť, to sa nám odvďačí. n buffa-mudrosti 001 Daj śvetu rady, ked je veľky. Beh udalostí okolo nás, aj keď sa nám nepáči, nemôžeme podstatne ovplyvniť. n buffa-mudrosti 001 Dala nam tota źima priznaky. O veľmi tuhej a dlhej zime. n buffa-mudrosti 001 Dalej do lesa – vecej haluźi. Pokračovaním v spore nepríjemnosti postupne narastajú. n buffa-mudrosti 001 Darmo capa podkuješ, cahac nebudze. Nič nepomôže tomu, kto nie je na niečo určený. n buffa-mudrosti 001 Darmo ocec brani, ked matka chrani. Nie je dobré, keď rodičia k deťom nepostupujú jednotne. n buffa-mudrosti 001 Daromna porta pujdze do čorta. Niečo ľahko získané spravidla aj skoro utratíme. n buffa-mudrosti 001 Darovac paňsky, ukradnuc cigaňsky. Pre každého je charakteristická istá činnosť. n buffa-mudrosti 001 das petnaz‿metri zo pätnásť metrov, asi pätnásť metrov n ferencikovaplatna 009 Datelinu koľko razy kosia? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ďatelinu môže? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Dávali ste zvonce na kone? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Dava radu, bo ma bradu. O staršom skúsenom človeku. n buffa-mudrosti 001 Deco rumu da ci dumu. Potúženie môže navodiť osvieženie mysle. n buffa-mudrosti 001 Diźdž nezatrimeš, babu neuvartuješ. Istým veciam nemožno zabrániť. n buffa-mudrosti 001 Dlustvo s gazdom pri stole śedzi. Nepríjemnosti ťažia gazdu všade. n buffa-mudrosti 001 Dlužnik – hnevnik. Zadĺženosť robí z ľudí spravidla hnevníkov. n buffa-mudrosti 001 Dlužoba – pul kroka do otroka. Dlžoba robí človeka nepríjemne závislým. n buffa-mudrosti 001 Do babského ucha z ďabla ślina bucha. Ženu často inšpiruje zlý duch. n buffa-mudrosti 001 Do bidy vejsc leko, ale z nej vysc češko. Nabádanie na veľkú obozretnosť. n buffa-mudrosti 001 Dobra brazda i zajaca skryje. O dobrej hlbokej brázde. n buffa-mudrosti 001 Dobra krava rohata, plana dzivka bohata. Opatrnosť sa žiada pri uchádzaní sa o bohatú dievku. n buffa-mudrosti 001 Dobra rada nestareje. Dobre poradiť je vždy aktuálne. n buffa-mudrosti 001 Dobra rada nit je draha. Dobrá rada sa nedá ničím vyvážiť. n buffa-mudrosti 001 Dobra robota dzivče vydava. Pracovité dievča sa nebojí o vydaj. n buffa-mudrosti 001 Dobre bidlo – lenivy pes. K lenivosti nabáda to, že je všetko v poriadku. n buffa-mudrosti 001 Dobre dluho v pameci, plane naveky. Na niečo dobré si dosť dlho spomíname, no na zlé nikdy nezabudneme. n buffa-mudrosti 001 Dobre do paľca nezarezala, ked hoscom meso krajala. O skúpej žene. n buffa-mudrosti 001 Dobre fizole, ked ju tyka trime. Dobre sa vodí tomu, kto má solídnu oporu. n buffa-mudrosti 001 Dobreho chlopa na korce meraju. Chlapa hodnotia podľa toho, koľko toho unesie. n buffa-mudrosti 001 Dobreho chvaľa, planeho śe boja. Ľudia reagujú na iných podľa ich vlastností a vzhľadom na svoju bezpečnosť. n buffa-mudrosti 001 Dobreho koňa i v maštaľni najdu. Dobrú vec netreba veľmi propagovať. n buffa-mudrosti 001 Dobreho koňa najvecej biju. Kto sa snaží, od toho sa žiada ešte viac. n buffa-mudrosti 001 Dobreho koňa netreba bic. Donucovacie prostriedky sú zbytočné, kde je snaha robiť statočne. n buffa-mudrosti 001 Dobreho nikda nazbytek nit. Užitočné je iba robiť dobré, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. n buffa-mudrosti 001 Dobre hoscinu trimac v posce. Je výhodné byť vypočítavý. n buffa-mudrosti 001 Dobre ho viter neporve. O veľmi chudom, ľahkom človeku. n buffa-mudrosti 001 Dobre klasky kolo snopa zbirac. O priživovaní sa. n buffa-mudrosti 001 Dobremu dzecku slovo a planemu remeň. Nie pre každého platí rovnaký spôsob výchovy. n buffa-mudrosti 001 Dobre na starym ohnisku oheň klasc. Pokračovať v niečom je výhodné. n buffa-mudrosti 001 Dobre śe peśčic, ked śe jest dze zmescic. Za priaznivých podmienok nie je ťažké si vychádzať v ústrety. n buffa-mudrosti 001 Dobre slovo dukat stoji. Je hodnotné. n buffa-mudrosti 001 Dobre šidlo śčesca žridlo. Šikovný remeselník pri troche šťastia sa môže niečoho dopracovať. n buffa-mudrosti 001 Dobre za dobre nečekaj. Ľudia sú väčšinou nevďační. n buffa-mudrosti 001 Dobre zaviažeš, leko rozviažeš. To, čo sami dobre urobíme, s tým si ľahko poradíme. n buffa-mudrosti 001 Dobre z cudzeho rozdavac. O nezodpovednom šafárení. n buffa-mudrosti 001 Do brižka cahaj, z brižka hamuj. Je nutné sa prispôsobiť momentálnej situácii. n buffa-mudrosti 001 Dobrota z neho pala. Pozitívnu vlastnosť cítiť z človeka už na diaľku. n buffa-mudrosti 001 Dobru kravu, dobru ovcu trimac treba na pokrovcu. Mimoriadnu starostlivosť si zaslúži dobré domáce zviera. n buffa-mudrosti 001 Dobry gazda nikemu śčesce nehutori. Snaživý gazda ide do poľa prvý, takže nemá vlastne ani koho pozdraviť: śčesce vam, Bože, daj. n buffa-mudrosti 001 Dobry gazda za hnojom pachne. Kto čím narába, tým ho cítiť. n buffa-mudrosti 001 Dobry chyr za chotar, plany za dva. Zlá povesť sa šíri oveľa rýchlejšie ako dobrá. n buffa-mudrosti 001 Dobry nikda ne dosc dobry. Ľudia vo svojich požiadavkách sú nenásytní, nikdy nič nie je im dosť. n buffa-mudrosti 001 Dobry parobek, dobry zarobek. O hodnotnom mládencovi. n buffa-mudrosti 001 Dobry s dobrym a zly sam. Dobrý človek by sa nemal spolčiť so zlým. n buffa-mudrosti 001 Dobry suśed najlepša rodzina. Niet nad dobrého suseda. n buffa-mudrosti 001 Dočekala śe śvička cmy. Nadišla tá pravá chvíľa, keď sa môže niekto uplatniť. n buffa-mudrosti 001 do domu domov n ferencikovaplatna 009 Do hrobu peneźi netreba. Pre zomretého peniaze nemajú už cenu. n buffa-mudrosti 001 Dochtor liči, Pan Buh uzdravuje. Na to treba pamätať, kto má akú kompetenciu. n buffa-mudrosti 001 Dojedna žilka v nim prekľata. Darebáka každý len preklína. n buffa-mudrosti 001 Do koscela macir a Haňa na špacir. Aj poriadna matka môže mať nepodarenú dcéru. n buffa-mudrosti 001 do läši na postriežku y strgemnar 013 Do lesa bez śekery, z lesa bez dreva. Nedostatočná pripravenosť môže byť príčinou neúspechu nášho počínania. n buffa-mudrosti 001 Dolu harlom gboly pospuśčal. Prepil majetok. n buffa-mudrosti 001 Domaceho zlodzeja češko ulapic. Svojho človeka pri krádeži veľmi ťažko je prichytiť. n buffa-mudrosti 001 Doma jak chceš, u ľudzi jak oni chcu. Okrem domova človek sa musí prispôsobiť tamojším okolnostiam. n buffa-mudrosti 001 Doma mesto frištiku muśi klečec v kuciku. O prísne držanom človeku. n buffa-mudrosti 001 Doma zadek pari. O človeku, ktorý večne len doma vysedáva. n buffa-mudrosti 001 Domy pošli hore dymom. Vyhoreli. n buffa-mudrosti 001 Do neba veľo schujdoch. Nebo si treba veľmi zaslúžiť. n buffa-mudrosti 001 doNfovíma mašináma parná mláťačka n ferencikovaplatna 007 Do ničeho ani soli netreba. Ak to nie je nič, tak sa tým netreba zaoberať. n buffa-mudrosti 001 Do posceli ho malo, do kolísky veľo. O niekom problematickom. n buffa-mudrosti 001 Do roboty jaj, po peneźi daj. Peniaze bez práce nikde nedávajú. n buffa-mudrosti 001 Do śmerci muśi každy vytrimac. Kým žijeme, máme sa primerane činiť. n buffa-mudrosti 001 Do Sobinova kuka a Lipiany vidzi. O škúľavom človeku. n buffa-mudrosti 001 Dostaneš mlika, lem podoja byka. O nereálnych požiadavkách n buffa-mudrosti 001 Do śvidra mu oči leca. Škúli. n buffa-mudrosti 001 dovi̯ezni večer dohviezdny večer, Štedrý večer y liptnar 005 Dovtedy budze padac, dokľa neprestane. Žartovná, ale pravdivá prognóza. n buffa-mudrosti 001 Dovtedy kark nacahoval, až mu na neho stanuli. Dostal, čo si vyťahovaním sa zaslúžil. n buffa-mudrosti 001 Do vysokeho stromu zo śekeru zarubal. O človeku s vysokými ambíciami. n buffa-mudrosti 001 Do vysokych stromoch najbaržej peruni biju. Nadpriemernosť vzbudzuje najväčšiu pozornosť. n buffa-mudrosti 001 Draha daleka, śmertka nečeka. Povzdych ťažko chorého starca. n buffa-mudrosti 001 Drobne nemam a hrube śe me netrimaju. Výhovorka lakomca. n buffa-mudrosti 001 drobno faldane riasené y sarnar 015 Druhu ženu najdzeš, ale druhu matku nikda. Hodnota ženy sa nedá porovnať k hodnote matky, ktorá je nenahraditeľná. n buffa-mudrosti 001 Druhych sudzi a sam bludzi. Kto sám robí zle, nemá čo súdiť iných. n buffa-mudrosti 001 Druhym daj, na sebe pametaj. Pri poskytovaní niečoho iným ľuďom treba pamätať aj na seba. n buffa-mudrosti 001 Družboch by bulo, lem veśeľa nit. O situácii, keď chýba to podstatné. n buffa-mudrosti 001 Duc by znal, lem prebirac nezna. Nepodstatné veci nestačia na to, aby všetko náležite fungovalo. n buffa-mudrosti 001 Duje dijament s nima. O podozrivom paktovaní s niekým. n buffa-mudrosti 001 Dum ne koscil, ľudze ne angeli. Veľké nedostatky sú v nás i okolo nás. n buffa-mudrosti 001 Dva dzirky v nośe, skoňčilo śe. Žartovné vyjadrenie, že sa niečo skončilo. n buffa-mudrosti 001 Dva huśi, tri ženy – hotovy jurmak. Veľký frmol vie narobiť už aj niekoľko husí alebo žien. n buffa-mudrosti 001 Dva kalapy na hlave nośi. O pyšnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Dvojo glupe na śvece: ten, co dava a ten, co nebere. Múdry človek rozvážne rozdáva a ponúkané berie. n buffa-mudrosti 001 Dze baba keruje, tam ďabul keľtuje. Kde žena vedie, tam sa nedarí. n buffa-mudrosti 001 Dze baba śedzi na zadku, tam malo poradku. Lenivá, pohodlná žena býva obyčajne aj neporiadna. n buffa-mudrosti 001 Dze baba, tam i laba. Isté veci patria nerozlučne k sebe, napr. k statnej žene aj riadna končatina. n buffa-mudrosti 001 Dze baba, tam zvada, dze chlop, tam snop. Ženu charakterizuje náklonnosť k planým rečiam, pre chlapa je charakteristická pozitívna činnosť. n buffa-mudrosti 001 Dze baba verch trime, tam chlop cerpi ponevine. Kde žena rozkazuje, tam muž na to spravidla dopláca. n buffa-mudrosti 001 Dze baby štyri, tam dvacec chyry. Niekoľko žien pokope je schopných vyprodukovať kopu pletiek. n buffa-mudrosti 001 Dze Betka, tam pletka. Ženy a pletky patria k sebe. n buffa-mudrosti 001 Dze brud, tam smrud. Dôsledok nečistoty je nepríjemný zápach. n buffa-mudrosti 001 Dze ce radzi vidza, tam śe barz neukazuj. Netreba zneužívať priazeň ľudí. n buffa-mudrosti 001 Dzeci radosc, dzeci zlosc. Od detí rodičia všetko znesú. n buffa-mudrosti 001 Dzecko od śerca ľub a po rici lup. Dieťa treba ľúbiť, ale podľa potreby aj potrestať. n buffa-mudrosti 001 Dzecko zadarmo, krava za peneźi. O veľkej hodnote kravy. n buffa-mudrosti 001 Dzecku nuž, glupemu peneźi. Nie všetko každému možno zveriť do opatery. n buffa-mudrosti 001 Dze domy, tam i stromy. Na dedine stromy bežne bývali nielen v lese, ale aj pri domoch. n buffa-mudrosti 001 Dze dva cetky, tam i pletky. Pár žien stačí na pletky. n buffa-mudrosti 001 Dze gazdyňa posci, tam slabo hosci. Kto nechce niekoho pohostiť, ten sa vyhovorí aj na postenie. n buffa-mudrosti 001 Dze gombik, tam i dzirka. O dvoch navzájom súvisiacich veciach. n buffa-mudrosti 001 Dze ho śvirbi, tam śe žgrape. Zákrok robíme tam, kde je to potrebné. n buffa-mudrosti 001 Dze hraju, tam hoj, dze robia, tam joj. Niekto je do zábavy veľmi pohotový, ale do roboty už menej. n buffa-mudrosti 001 Dze kapusta, tam chyža nepusta. Kde sú základné poživatiny, tam sa pokojne žije. n buffa-mudrosti 001 Dzekujem, nechcem, ale zato dajce. Žartovná reakcia na ponúkanie. n buffa-mudrosti 001 Dze licho, tam cicho. Kde je zle, tam nikomu nie je ani len do reči. n buffa-mudrosti 001 Dze mišek jak cele, tam i pracele. Bohatý človek nemá núdzu o priateľov. n buffa-mudrosti 001 Dze motyka, tam i porisko. Manželia patria spolu. n buffa-mudrosti 001 Dze muka, tam i mech. Isté veci patria nutne k sebe. n buffa-mudrosti 001 Dze najvecej bab, tam najvecej ľap. Veľa žien plodí aj veľa pletiek. n buffa-mudrosti 001 Dzeň dňu neruveň. Situácia sa môže každý deň zmeniť. n buffa-mudrosti 001 Dze nit ochoty, tam nanič roboty. Bez prejavenej dobrej vôle sa veľmi zle pracuje. n buffa-mudrosti 001 Dze nit poradku, tam nit zvyletku/šicko idze do upadku. Poriadok je základ prosperity. n buffa-mudrosti 001 Dze nit śahovina, tam dobra i konarina. V núdzi sa uspokojíme aj s akoukoľvek náhradou. n buffa-mudrosti 001 Dzeň večar, noc rano treba chvalic. Až po skončení treba ohodnotiť to, čo sa odohralo. n buffa-mudrosti 001 Dze palenka, tam i olovianka. Po požití liehovín spravidla nasleduje bitka. n buffa-mudrosti 001 Dze pijak, tam nijak. S pijanom je ťažký život. n buffa-mudrosti 001 Dze psa karmia, tam i breše. Tomu slúžime, kto nás vydržiava. n buffa-mudrosti 001 Dze pycha, tam i haňba. Pyšný človek často vychádza na hanbu. n buffa-mudrosti 001 Dze ruky maju śveto, tam zuby maju pust. Komu sa nechce robiť, ten hladuje. n buffa-mudrosti 001 Dze same šalene, tam je najmudrejši. Medzi bláznami by vynikol. n buffa-mudrosti 001 Dze śe chto uľahne, tam ho i cahne. Rodný kraj má pre človeka trvalú hodnotu. n buffa-mudrosti 001 Dze śe kreše, tam śe iskri. Každá činnosť máva isté dôsledky. n buffa-mudrosti 001 Dze śe robi, tam śe drobi. K istým činnostiam patria aj nutné sprievodné javy. n buffa-mudrosti 001 Dze śe svojo kusaju, nej śe cudze nemišaju. Do rodinných sporov by sa iní ľudia nemali starieť. n buffa-mudrosti 001 Dze straka rapoce, tam hosc pri ploce. Podľa istých znakov možno predvídať, čo bude nasledovať. n buffa-mudrosti 001 Dze šicke kradnu, tam nit zlodzeja. Kde všetci robia zle, tam nemá kto na to poukázať. n buffa-mudrosti 001 Dze žena jaluvka, tam śčesca poluvka. Neplodná žena nepridá manželstvu na šťastí. n buffa-mudrosti 001 Dzivče bez drika, krava bez mlika. Neprítomnosť podstatného znaku znehodnocuje celú vec. n buffa-mudrosti 001 Dzivče plače pred priśahu, chlop po priśahe. Vydávajúce sa dievča smúti za svojou slobodou, lebo nevie, čo ho čaká; chlap po sobáši bedáka nad svojou neveselou prítomnosťou. n buffa-mudrosti 001 Dzivče s ladu praznu – obecane blaznu. Nemajetné dievča si vezme iba ak nejaký pochábeľ. n buffa-mudrosti 001 Dzivka mu zaardzavela. Dievka sa mu nevydala. n buffa-mudrosti 001 Dzviha nos ponad hlavu. Spyšnel. n buffa-mudrosti 001 Džad džadovi najvecej zavidzi. Závisť je charakteristická najmä pre bedára. n buffa-mudrosti 001 Džad śe nestara, dze co ma. Kto nič nemá, má menej starostí. n buffa-mudrosti 001 Ej, toto ňehaj! Prišlo druhé dievčatko. y oravn 012 Eśči by jid, ale už nit. O nedostatočnom nasýtení sa. n buffa-mudrosti 001 Eśči ked Adam parobkom bul. Veľmi dávno. n buffa-mudrosti 001 Eśči na to hlavu položi. O podstúpení veľmi riskantnej veci. n buffa-mudrosti 001 Eśči nichto leženeho chleba nejid. Bez práce, teda iba z ležania ešte nikto nevyžil. n buffa-mudrosti 001 Eśči śe taky nenarodzil, co by každemu ulahodzil. Všetkým ľuďom nemožno vyhovieť. n buffa-mudrosti 001 ʒeśec kabli zarna pole, ktoré meria desať takýchto plošných jednotiek a je na ňom zasiate zbožie n ferencikovaplatna 010 Ešči sa len oceʒ roʒi a sin uš po poi̯ze choʒi. keca ohen ducha, dim už je na poi̯ʒe y sborms36 015 Fašiangi boli u váz veselé. y prir 011 Fazuľu ako zberajú? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Fras me podnuknul (pośvicil) tam isc. Nebolo mi treba tam ísť. n buffa-mudrosti 001 Fras po lyžky, ked nit polivky. Nepotrebuje príbor, kto nemá čo do úst vložiť. n buffa-mudrosti 001 Gagotaju kačky, huśi, že śe Haňa vydac muśi. O verejnom tajomstve, že sa dievka prespala. n buffa-mudrosti 001 Gamba śe mu nacahuje. Zíva. n buffa-mudrosti 001 Gamba veľka, chlib maly. O nedostatku potravín. n buffa-mudrosti 001 Gazda na dvore, gazdyňa v komore. Každý má vymedzené pole pôsobenia. n buffa-mudrosti 001 Gazda nikda nima kedy. Ozajstný gazda má vždy čo robiť. n buffa-mudrosti 001 Gazdovia aj ovce držali. Čo s tým robili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Gazdu po koňoch, gazdyňu po śviňoch poznac. Človeka charakterizuje starostlivosť o jemu zverené veci. n buffa-mudrosti 001 Gďe sa preňiesol vždi a prečo salaš? y prir 015 Gďe ste pásli husi a také? y prir 012 Golodnij kak volk?! Hladný ako vlk - z ruštiny y rozpamat 087 Gračaj za spravodlivu dražečku. Výzva na spravodlivé počínanie si. n buffa-mudrosti 001 „Halt, ver da!“ Stoj, kto tam?! – z nemčiny skomolene y rozpamat 053 Haňbi śe svojeho (vlastneho) ciňu. O veľkom hanbení sa. n buffa-mudrosti 001 Haňblivy žobrak praźnu kapsu nośi. Hanblivý človek veľmi škoduje. n buffa-mudrosti 001 Haňbu neskryješ, hrich nezmyješ. Všetko raz vyjde najavo. n buffa-mudrosti 001 Hlad tuni, sytosc draha. Hlad sa dostaví raz-dva aj sám, ale jeho zahnatie už niečo stojí. n buffa-mudrosti 001 Hlava mi od nich ochladla. Prestali ma otravovať. n buffa-mudrosti 001 Hlava mu na plecoch śedzi. O človeku s krátkou šijou. n buffa-mudrosti 001 Hlava śiveje, ric (rozum, śerco) šaleje. S pribúdajúcimi rokmi opantávajú človeka často rozličné neprimerané chúťky. n buffa-mudrosti 001 Hlavu može na to položic. Na veľmi riskantnú činnosť možno doplatiť. n buffa-mudrosti 001 Hleda, co nestracil. Robí zbytočnú robotu. n buffa-mudrosti 001 Hledal po śvece, našol v priklece. Za cudzím sa pachtíme a svoje nepoznáme. n buffa-mudrosti 001 Hlupy dlube, mudry rube. Na rozdiel od hlúpeho múdry človek všetko robí s istým zámerom. n buffa-mudrosti 001 Hlupy hlupemu porozumi. Rovnakí si dobre rozumejú. n buffa-mudrosti 001 Hlupych netreba śac, sami śe rodza. Hlúpych ľudí vždy bude nadostač. n buffa-mudrosti 001 Hlupy choco kupi. Nerozvážny človek sa dá naviesť na hocijakú hlúposť. n buffa-mudrosti 001 Hlupy medži mudrima jak koľak v pšenici. Zle sa vyníma. n buffa-mudrosti 001 Hneśka žijeme, jutre hnijeme. O pominuteľnosti a vrtkavosti ľudského života. n buffa-mudrosti 001 Hniv – brat zarmutku. S hnevom ide ruka v ruke smútok. n buffa-mudrosti 001 Hnojuvka z dvora, bida do dvora. Nevyužitie domácich zdrojov môže spôsobiť biedu. n buffa-mudrosti 001 Hnuj śmerdzaci, ale chlib z neho pachňaci. Na vzniku mnohých vzácnych vecí majú svoju účasť aj navonok menej príjemné zložky. n buffa-mudrosti 001 Hojže, Bože, chto jak može. Každý koná podľa svojich možností. n buffa-mudrosti 001 Holy vźal bosu. Dvaja bedári sa zosobášili. n buffa-mudrosti 001 Honor do richtara, mliko do žochtara. Všetko má svoje náležité miesto. n buffa-mudrosti 001 Hora huči a baran bleči a kon ci̯aha ket hraju na huslach | abo na basach y sborms36 015 Horelo tu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Hori lem tak jak za dušičky. O slabom ohni. n buffa-mudrosti 001 hospoďinskej školi hospodárska škola y prir 014 Hrich ne to, co ziš, ale co poviš. Zlé nie je to, čo do človeka vchádza, ale čo z neho vychádza. n buffa-mudrosti 001 Hrišne celo pic by chcelo. O chuti na pijatiku. n buffa-mudrosti 001 Hura s huru śe nezejdze, ale človek s človekom hej. Na rozdiel od vecí ľudia sa navzájom stretávajú. n buffa-mudrosti 001 Husi ste chovali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Hutorila kuma kume, co o kume kuma dume. O babských rečiach. n buffa-mudrosti 001 Chce, žeby mu s pirkom kolo zadku mascili. Vyžaduje si mimoriadnu starostlivosť. n buffa-mudrosti 001 Chleba nadplatali bandurkami. Nedostatok chleba kompenzovali zemiakmi. n buffa-mudrosti 001 Chleba, soli nešanuj, pocesneho počestuj. Je šľachetným zvykom pocestného pohostiť. n buffa-mudrosti 001 Chlebu raška, pijakovi fľaška. Každému, čo mu patrí. n buffa-mudrosti 001 Chlib je smačny, ale kervačny. Všetko hodnotné si treba tvrdo zaslúžiť. n buffa-mudrosti 001 Chlib v draźe nečeži. Vec základnej potreby aj pri cestovaní nikdy nie je na ťarchu. n buffa-mudrosti 001 Chlop so ženu jak dzeci pod scenu. Život manželov je veľmi premenlivý. n buffa-mudrosti 001 Chlop uporny, život toporny. Ťažký život má manželka pri zanovitom mužovi. n buffa-mudrosti 001 Choc bida, ta hop. Aj chudobný sa rád zabaví. n buffa-mudrosti 001 Choc najdzeš take jak veš, lem ty šicko dudomu veź. Aj tá najmenšia vec sa môže doma zísť. n buffa-mudrosti 001 Choc sucho, śviňa mlaku vše najdze. Za každých okolností si niekto príde na svoje. n buffa-mudrosti 001 Choc tele jak hnida, to śe šicko doma prida. Všetko sa môže na niečo zísť. n buffa-mudrosti 001 Choc zabolety, ale neumrety. O čeľadníkovi, ktorý ešte ako-tak ujde. n buffa-mudrosti 001 Chodievali sa deti kúpať do Váhu? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Chodievali ste v lete aj kone pásť? Či tu sa nepásli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Choʒi pani po dvore a roskłada tani̯ere. ket krava jiʒe a łai̯ni y sborms36 015 Cholem na mily mak muśel zdrimnuc. Aspoň trošička zdriemol. n buffa-mudrosti 001 Chory, až stuka a do harčka kuka; Chory na śmerc a zožral by śtverc. Je podozrivý taký chorý, ktorý len na jedlo myslí. n buffa-mudrosti 001 Chory, zdravia nit a z misky jak by zmit. O tom, kto sa sťažuje na choroby, ale zjedol by za troch. n buffa-mudrosti 001 Chovany na barz cenkym chlebiku. Veľmi chudý, slabo živený človek. n buffa-mudrosti 001 Chraň śe paňskej kľamky. Pred pánmi sa treba mať vždy na pozore. n buffa-mudrosti 001 Chto barz ponahľa, neskoro pridze. Príliš rýchla činnosť sa spravidla nevypláca. n buffa-mudrosti 001 Chto byva pri vodze, nevyhne śe škodze. Vzhľadom na vrtošivosť vodných tokov bývanie pri nich je značne riskantné. n buffa-mudrosti 001 Chto ce chvali, daco od tebe chce. Podozrivý je každý, kto niekoho chváli. n buffa-mudrosti 001 Chto cerpi, ten panuje. Ozajstným víťazom môže byť práve ten, kto trpezlivo znáša príkoria. n buffa-mudrosti 001 Chto cigani a kradne, od śerca odpadne. Nemožno mať dôveru k človeku, ktorý klame a dopúšťa sa krádeží. n buffa-mudrosti 001 Chto co ľubi, o tym trubi. Čo je nám milé, o tom radi rozprávame. n buffa-mudrosti 001 Chto čerevo naladuje, ten života nešanuje. O škodlivom prejedaní sa. n buffa-mudrosti 001 Chto darunek dostane, ten na šicko pristane. Darom možno ovplyvniť rozhodnutie každého človeka. n buffa-mudrosti 001 Chto da śviňu, pridze ku vinu. Kto poskytne pohostenie, tomu sa postarajú o pijatiku. n buffa-mudrosti 001 Chto dava, brat, chto pyta, džad. Človeka súdime podľa toho, ako sa zachová. n buffa-mudrosti 001 Chto dba, ten ma. Snaživý človek prosperuje. n buffa-mudrosti 001 Chto dluhy robi, trunu sebe hlobi. Nemúdro postupovať znamená skracovať si život. n buffa-mudrosti 001 Chto dobre hnoji, ten dobre stoji. Náležitá príprava je zárukou prosperity. n buffa-mudrosti 001 Chto doma śpi, teho v karčme nezbiju. Nepríjemnostiam sa vyhne, kto sa najradšej zdržiava doma. n buffa-mudrosti 001 Chto do neba pľuje, opľuje sebe nos. Na nezmyselné správanie sa obyčajne doplácame. n buffa-mudrosti 001 Chto dvoch fiškaľoch placi, ten na sudze neutraci. Vyplatí sa byť dobre pripravený na dôležité rozhodovanie. n buffa-mudrosti 001 Chto gaňčuje, ten chce kupic. Kupujúci prejavuje vážny záujem aj tým, že niečo kritizuje. n buffa-mudrosti 001 Chto grajcare nešanuje, temu viter v chyži duje. Márnotratník nemá nič. n buffa-mudrosti 001 Chto gvaltuje, ten banuje. Prílišné ponáhľanie sa obyčajne nevypláca. n buffa-mudrosti 001 Chto hamuje, ten nebanuje. Oplatí sa počínať si zdržanlivo. n buffa-mudrosti 001 Chto hniv śeje, nepokuj kośi. Veľmi aj sebe ublíži ten, kto niekoho privedie do hnevu. n buffa-mudrosti 001 Chto holy, teho hlava boli. Od veľkej biedy aj hlava rozbolí. n buffa-mudrosti 001 Chto hore zadkom stane, čeka ho šicko plane. O neochotnom vstávaní. n buffa-mudrosti 001 Chto hvari „tak śe mi vidzi“, ten vcale nevidzi. O nejednoznačnom vyjadrovaní sa. n buffa-mudrosti 001 Chto chapne, ta ma. Kto pohotovo zasiahne, tak ten to získa. n buffa-mudrosti 001 Chto chce dac, muśi mac. Chcieť niečo poskytnúť predpokladá mať splnené isté podmienky. n buffa-mudrosti 001 Chto chce mac jarcu, naj śeje v marcu. Skorá sejba je predpoklad dobrej úrody. n buffa-mudrosti 001 Chto chce mac, muśi o to dbac. Získať niečo môžeme len tak, že sa budeme o to snažiť. n buffa-mudrosti 001 Chto chce mac, muśi śac. Kto chce niečo získať, musí sa o to pričiniť. n buffa-mudrosti 001 Chto chce veľo mac, neśmi dluho spac. Vylihovaním človek veľa toho nenahonobí. n buffa-mudrosti 001 Chto chce veľo, nedostane nič. Treba sa uspokojiť aj s málom. n buffa-mudrosti 001 Chto jaku kravu ma, taku doji. Každý sa musí uspokojiť s tým, čo má. n buffa-mudrosti 001 Chto každeho slucha, nedobre robi, chto nikeho, eśči horši. Veľká životná múdrosť je vedieť, koho môžeme poslúchať. n buffa-mudrosti 001 Chto kravy nešanuje, na mliku škoduje. Veľmi namáhané kravy dávajú málo mlieka. n buffa-mudrosti 001 Chto lačny, temu i kameň smačny. Hladnému človeku sa zdá byť dobré prakticky všetko. n buffa-mudrosti 001 Chto lachvato pije, malo užije. Málo úžitku pocíti spravidla ten, kto čokoľvek nepožíva s mierou. n buffa-mudrosti 001 Chto lem śedzi, dziru vyśedzi. Ničnerobením vyjde človek na posmech. n buffa-mudrosti 001 Chto lenivo žije, teho bida bije. Lenivec sa stáva bedárom. n buffa-mudrosti 001 Chto ma oči butňave, temu praśni po hlave. Falošník si zaslúži, aby bol potrestaný. n buffa-mudrosti 001 Chto ma ovce, ma i pokrovce. Najistejšia cesta získať niečo je dopestovať, dochovať si to. n buffa-mudrosti 001 Chto ma statek, ma i dostatek. Istý majetok je zárukou akej-takej prosperity. n buffa-mudrosti 001 Chto me vidzi rad, ten budze muj brat. O spôsobe zbližovania sa ľudí. n buffa-mudrosti 001 Chto mocno śčiri, ten skoro oči vyśčiri. Nadmerná štedrosť môže pripraviť človeku nejedno prekvapenie, vedúce obyčajne ku bankrotu. n buffa-mudrosti 001 Chto na darovane buty čeka, budze mac odmarznute paľce. Všetko treba získať vlastným pričinením, lebo na jalové očakávanie môžeme len doplatiť. n buffa-mudrosti 001 Chto najvecej gaňčuje, ten najskorej kupi. Vážny záujemca má záujem kúpiť niečo čo najlacnejšie. n buffa-mudrosti 001 Chto na kraju, temu angeliky hraju. Byť hneď skraja znamená isté vyznačenie. n buffa-mudrosti 001 Chto na verchu, teho najvecej biju. Kto najviac dáva o sebe vedieť, teda je na očiach, tomu sa všeličo ujde. n buffa-mudrosti 001 Chto nedba na reči, temu život śveči. Ten si dobre žije, koho ľudské reči veľmi nezaujímajú. n buffa-mudrosti 001 Chto nechce śac, nebudze ani žac. Ak chceme niečo získať, musíme sa o to pričiniť. n buffa-mudrosti 001 Chto nema modzole, pusto ma v stodole. Bez práce nemáš nič. n buffa-mudrosti 001 Chto nepije, ten nežije. Pijan si bez pijatiky nevie život ani predstaviť. n buffa-mudrosti 001 Chto neskoro stava, teho boli hlava. Spachtoš má sto výhovoriek. n buffa-mudrosti 001 Chto neslucha oca, matku, ta zi ďabla naostatku. Kto neposlúcha rodičov, ten na to doplatí. n buffa-mudrosti 001 Chto neslucha oca, matku, ten upadne do upadku. Kto nedá na radu rodičov, ten to spravidla oľutuje. n buffa-mudrosti 001 Chto nešanuje malo, nebudze mac veľo. Získať veľa predpokladá začať od malých jednotlivostí. n buffa-mudrosti 001 Chto nezrobi s pyskom, ta doloži s miškom. Ústne nedohodnutie sa možno kompenzovať zaplatením. n buffa-mudrosti 001 Chto nič neprineśe, nej ostane v leśe. Pri niektorých príležitostiach sa povinne prinášajú dary. n buffa-mudrosti 001 Chto nič nezna, nič nezapomne. Aj neznalosť má isté výhody. n buffa-mudrosti 001 Chto nit majster čemu, toten katem temu. Neodborník môže narobiť veľa škody, keď sa do niečoho pustí. n buffa-mudrosti 001 Chto oca a mac neslucha, temu šibeň prislucha. Kto nepočúva radu rodičov, zaslúži si veľký trest. n buffa-mudrosti 001 Chto panuje, ten banuje. Ani samotné panovanie nemusí byť bezkonfliktné. n buffa-mudrosti 001 Chto peklo pali, sam v nim zhnije. Kto roznecuje nepokoje, ten na to najviac doplatí. n buffa-mudrosti 001 Chto pije, ten i bije. S nadmerným požívaním alkoholu súvisí aj sklon k bitke. n buffa-mudrosti 001 Chto po poľu malo chodzi, temu śe tiž malo zrodzi. Nech nečaká dobrú úrodu, kto sa dostatočne nevenuje poľným prácam. n buffa-mudrosti 001 Chto pošol het, neprišol hned. O niekom chýbajúcom. n buffa-mudrosti 001 Chto probuje, nebanuje. Je užitočné byť aktívny. n buffa-mudrosti 001 Chto rad bavi karty, chodzi obdarty. Hazardné hry urobia z človeka bedára. n buffa-mudrosti 001 Chto rodičoch neposlucha, korbač na sebe plece. Nedať na slová rodičov sa nevypláca. n buffa-mudrosti 001 Chto rodičoch neucci, korbač na sebe kruci. Neúctivo sa správať voči rodičom sa človeku vždy vypomstí. n buffa-mudrosti 001 Chtory perunuje, ten najmenej bije. Veľký krikľúň obyčajne nemá sklony na bitku. n buffa-mudrosti 001 Chto śčiri, ta zuby vyśčiri. Veľmi štedrý človek môže na to ľahko doplatiť, že vyjde na mizinu. n buffa-mudrosti 001 Chto śeje plevu, nevyhne śe hnevu. Rozširovanie hlúpostí, pletiek máva za následok časté hnevy. n buffa-mudrosti 001 Chto śe liči, ta śe kaliči. Intenzívna liečba často máva aj zlé následky. n buffa-mudrosti 001 Chto śe na cudze sciśne, o svojo leko pridze. Doplatí na to ten, kto niečo niekomu odcudzí. n buffa-mudrosti 001 Chto śe netarhuje, ten śe vykeľtuje. Kto sa nejedná pri kúpe alebo pri predaji, ten veľa škoduje. n buffa-mudrosti 001 Chto śe nezna modlic, nej śida na šifu. Na šírom mori si najskôr uvedomíme našu závislosť od Pána Boha. n buffa-mudrosti 001 Chto śe s Bohom tarhuje, nebo sebe popsuje. Je veľmi riskantné s Pánom Bohom vyjednávať. n buffa-mudrosti 001 Chto śe so psom zabavia, ten s blichami narabia. Kto s čím narába, ten aj tým býva poznačený. n buffa-mudrosti 001 Chto śe zmaha, taka jeho draha. Od nášho snaženia závisí, kam to dotiahneme. n buffa-mudrosti 001 Chto śe zna śmiac, temu treba hrac. Pre toho niečo urobíme, kto to bude vedieť oceniť. n buffa-mudrosti 001 Chtośka me spomina, chibaľ harček spod komina. Uvažovanie človeka robiaceho si ilúzie o tom, že ho niekto spomína. n buffa-mudrosti 001 Chto s klamstvom žije, teho perun bije. Klamstvo býva potrestané. n buffa-mudrosti 001 Chto snu veri, ta je nikda neveśely. Večne smutný býva ten, kto snom prikladá istý význam. n buffa-mudrosti 001 Chto stracil, nech hľeda, chto našol, nech neda. Vo všetkom treba byť veľmi obozretný. n buffa-mudrosti 001 Chto śveci sobotu, ten nema rad robotu. Len leňoch ľúbi nerobiť. n buffa-mudrosti 001 Chto uctu nezna dac chlebu, nenajdze dražku ku nemu. Bude hladovať, kto si chlieb nevie uctiť. n buffa-mudrosti 001 Chto ufa, ten nezufa. Kto má dôveru v niečo, ten nestratí nádej na zlepšenie situácie. n buffa-mudrosti 001 Chto umira, temu śe vraca vira. Pred smrťou si mnohí upevnili vieru v Boha. n buffa-mudrosti 001 Chto večar slabo ji, ten v noci mocno śpi. Neodporúča sa večer zaťažovať si žalúdok výdatnou večerou. n buffa-mudrosti 001 Chto veľo chce, malo dostane. Je riskantné mať prehnané požiadavky. n buffa-mudrosti 001 Chto veľo ľape, skoro śe ochľape. Veľa hovoriaci človek skôr-neskôr sa dopustí chyby. n buffa-mudrosti 001 Chto veľo marijuje, ďablovi pod kocel duje. Preklínaním sa zapredávame zlému duchu. n buffa-mudrosti 001 Chto veľo śpi, kratko žije. Dlhým vyspávaním si uberáme na živote. n buffa-mudrosti 001 Chto veľo šporuje, ten skoro umre. Veľmi šporovlivý človek si skracuje život. n buffa-mudrosti 001 Chto vysoko ciľuje, ta nisko pada. Príliš vysoké ciele mávajú za následok nízke pády. n buffa-mudrosti 001 Chto vźal koňa, nej bere i ohlavku. Stratu niečoho podstatného, základného nenahradí nejaký jeho doplnok. n buffa-mudrosti 001 Chto za pluhom kleje, ten nedobre śeje. Nevhodná príprava niečoho nedáva záruku na úspech. n buffa-mudrosti 001 Chto zna slovo dotrimac, temu hodno dovirac. Kto si stojí za tým, čo povie, tomu možno veriť. n buffa-mudrosti 001 Chudobna fara, sam pleban dzvoni. Chudoba donúti človeka robiť aj podradné práce. n buffa-mudrosti 001 Chudobnemu najlepši, bo holy lehne, holy vstane, nichto mu nič neukradne. Pochybná útecha chudobného človeka. n buffa-mudrosti 001 Chvalic nemožem, hanic nebudzem. O taktickom postupe. n buffa-mudrosti 001 Chvaly do povaly a chasen maly. Nie každá vychvaľovaná vec je plne hodnotná. n buffa-mudrosti 001 Chvaly do povaly a nit s čim psa z kuta vyhnac. O chválenom alebo chváliacom sa bedárovi. n buffa-mudrosti 001 Chybuju mu dva pejdześatky do stovky. O tom, kto nemá nič. n buffa-mudrosti 001 „Idí! Tebe nechóčet rabótat!“ Odíď! Tebe sa nechce pracovať! n vipravki 088 Idz, ale na pśich nohoch. Veľmi sa ponáhľaj. n buffa-mudrosti 001 Idzem, lem śe opašem (podkašem). Ironické odmietnutie niekam ísť. n buffa-mudrosti 001 I dziravy dach lepši jak nijaky. Aj chybná vec je lepšia ako nijaká. n buffa-mudrosti 001 Idz zavrec dzvere zvonka. Nepriame vyhodenie niekoho von. n buffa-mudrosti 001 Ich wajs nich Neviem - z nemčiny skomolene y rozpamat 034 I jemu pod chvust zakuknu. Na každého si raz ľudia posvietia. n buffa-mudrosti 001 I kohut na svojim śmecisku pan. Každý na svojom sa cíti slobodne. n buffa-mudrosti 001 I mudry glupy, ked ho bida sciśne. Ani múdrosť nepomôže človeku, keď upadne do biedy. n buffa-mudrosti 001 I najostrejšiu śekeru treba bruśic. Nabádanie na stálu starostlivosť o čokoľvek. n buffa-mudrosti 001 I ruženec ma svuj konec. Všetko sa raz končí. n buffa-mudrosti 001 Išli do kerstu a dzecko doma zapomli. O nepochopiteľnom zabudnutí na niečo podstatné. n buffa-mudrosti 001 Išol lem tak na pochvaleny, buce zdravi. O krátkej návšteve, len tak na pár slov. n buffa-mudrosti 001 Išol po radu a prišol so zvadu. O tom, kto niekde nepochodil. n buffa-mudrosti 001 I ty budzeš stary, ked ce neobeśa. Žartovne o tom, že aj starobu si treba zaslúžiť. n buffa-mudrosti 001 I v Amerike chlib dva skurky ma. Ani v Amerike nie je všetko len zázrak. n buffa-mudrosti 001 I v paradnych čižmoch nohy śmerdza. Aj za pekným vonkajškom môže byť hnus. n buffa-mudrosti 001 Jabĺčko sa ďelí? y prir 009 Jabloň krasota, ovoc kvasota. Pekný vonkajšok ešte nie je zárukou vnútornej hodnoty. n buffa-mudrosti 001 Ja ci na hlave neśedzim. Neprekážam ti. n buffa-mudrosti 001 Ja dam nožik, ty daj chleba. Každý hľadí predovšetkým na svoj prospech. n buffa-mudrosti 001 „Ja choču íd na rodinu.“ Chcem ísť domov – z ruštiny skomolene y rozpamat 053 Jakby stara kobula nikda mlada nebula. Starý človek rád zabúda, že aj on bol mladý. n buffa-mudrosti 001 Jake drevo, taka ceplota. Výsledný efekt záleží od kvality vstupných elementov. n buffa-mudrosti 001 Jak gazda dopatra, tak v maštaľni vypatra. Ako sa o niečo kto stará, tak to aj vyzerá. n buffa-mudrosti 001 jako pez na pazďerí nepohodlne n ballekova-dizertacia 011 Jakośka bulo, jakośka budze. O potrebe optimizmu. n buffa-mudrosti 001 Jako tam bolo? y prir 001 Jak to bolo na ten Velkí pátek, ke_ca sa to xodili umívat koňe do potoka? Hovorťe. y prir 007 Jak to vizeralo? To ráno skoro postávali, zebrali kone, posedali na ne a xuapci súseckí, kerí aj nemali kone, tí sa radi odnísli a išli a do potoka, tam kone vehnali, kone čápali nohama a xuapci mali velikú rados, ket kúpali kone. A tí ix šeckíx, šecki očápali. Lebo tam ked vejde do vodi, on takto predníma nohama čápe, čo je... y prir 007 Jak vystac, tak pristac. O potrebe prispôsobiť sa životným okolnostiam. n buffa-mudrosti 001 Jarmoki gďe bívali? y prir 014 Ja sebe ja a ty sebe ty. Treba rešpektovať individualitu každého človeka. n buffa-mudrosti 001 Ja už na ostatnim śčebľu. Povzdych človeka, ktorý upadol na samé dno. n buffa-mudrosti 001 Jazyk vecej štycha jak ihla. Jazykom možno veľmi bolestivo ublížiť. n buffa-mudrosti 001 Jeden dziň ne rok. Deň rýchlo ubehne. n buffa-mudrosti 001 Jeden na odpust, druhy na rozpust. Každý si ide za svojimi záľubami. n buffa-mudrosti 001 Jeden robi, druhy trovi. Každý si robí po svojom. n buffa-mudrosti 001 Jeden šaleny stoch zošali. Akoby jeden pomätenec nestačil, on pobalamutí aj ďalších. n buffa-mudrosti 001 Jedna drist, druha śvist. O dvoch rovnako nehodnotných osobách. n buffa-mudrosti 001 Jedna dzivka rambata, druha okata. O rozličných vlastnostiach ľudí. n buffa-mudrosti 001 Jedna gača dluha, ale zato druha kratša. Žartovný postoj k niečomu nepodarenému. n buffa-mudrosti 001 Jednemu vyše hlavy, druhemu ani po členky. Nie každému sa ujde rovnakou mierou. n buffa-mudrosti 001 Jedno druhemu na palce stupa. O tom, že sa neznášajú. n buffa-mudrosti 001 Jedno slunko vecej stoji jak šicke hvizdečky. Je veľký rozdiel medzi vecami. n buffa-mudrosti 001 Jedynaček – rozpuśňaček. Jedináčik býva skoro vždy rozmaznaný. n buffa-mudrosti 001 Jedynaček – šubeňaček. Rozmaznaného jedináčika čaká obyčajne neslávny koniec. n buffa-mudrosti 001 Jeho ocec a muj ocec buli dvojo ocove. Žartovne o nijakom príbuzenstve. n buffa-mudrosti 001 Jeho śe ani kuľka nelapi. Niekomu sa vyhýbajú všetky nešťastia. n buffa-mudrosti 001 Jemu je každy dobry. O neprieberčivom človeku. n buffa-mudrosti 001 Je veľkeho trimaňa, ale nič nemaňa. O navonok pyšnom bedárovi. n buffa-mudrosti 001 Kapčiari boľi ktorí? y prir 016 Kaša naša, pre hosci kosci. O vypočítavých egoistoch. n buffa-mudrosti 001 Kaša z verchu, halušky zo spodku dobre. Najlepšie jedlo je tam, kde je najviac masti. n buffa-mudrosti 001 Každa kladka ma svuj kľučik. Na všetko je spôsob. n buffa-mudrosti 001 Každa myš ma svojo tiž. Na všetko sa nájde výhovorka. n buffa-mudrosti 001 Každa ruka lem ku sebe caha. Každý hľadí len na svoj prospech. n buffa-mudrosti 001 Každa ślivka ma svoju kostku. Všetko má to, čo má mať, aj keď sa nám niečo zdá zbytočné. n buffa-mudrosti 001 Každa zajda ku večaru češka. Po celodennej robote na sklonku dňa je všetko oveľa ťažšie ako inokedy. n buffa-mudrosti 001 Každemu dňu večar pridze. Na isté zabehané následnosti sa možno bezpečne spoľahnúť. n buffa-mudrosti 001 Každy fuči, jak śe nauči. Každý sa navonok prejavuje tak, ako si navykol. n buffa-mudrosti 001 Každy mame svuj vlasny ciň. Každý z nás má niečo svojské. n buffa-mudrosti 001 Každy minar na svojo koleso vodu nahaňa. Každý sa snaží získať predovšetkým pre seba výhody. n buffa-mudrosti 001 Každy najlepši zna, dze ho boli. Každý najlepšie pozná svoje slabé miesta. n buffa-mudrosti 001 Každy na svuj rovaš robi. Každý sám bude zodpovedať za svoje činy. n buffa-mudrosti 001 Každy očenaš ma svuj amen. Všetko sa raz skončí. n buffa-mudrosti 001 Každy patri, dze hrubši konec. Každý hľadí získať pre seba len to najvýhodnejšie. n buffa-mudrosti 001 Každy pes inakše breše. Všetko má svojský spôsob vonkajšieho prejavu. n buffa-mudrosti 001 Každy vtedy, ked ma kedy. Nie každý sa môže vždy všetkému venovať. n buffa-mudrosti 001 Kde boli na okolí konské jarmoky? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kde sa chodilo k žrebcovi? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Keby mal kuň rohy, bul by jeleň. Všetko má svoje základné charakteristické znaky. n buffa-mudrosti 001 Keby mu hlavu vyčerali, vypatral by jak človek. O niekom so škaredou alebo hlúpou hlavou. n buffa-mudrosti 001 Keby nebul vul, bul by daco čul. O tom, kto doplatil na svoju tuposť. n buffa-mudrosti 001 Keby nepadalo, nebulo by mokro. O zrejmej súvislosti medzi príčinou a dôsledkom. n buffa-mudrosti 001 Keby śe mi źim otvorila, ta bym do nej skočila. O neznesiteľnej situácii. n buffa-mudrosti 001 Keby znal, že ho obeśa, ta by šibeň podpalil. Lotor si myslí, že sa mu všeličo prepečie. n buffa-mudrosti 001 Ke‿ca vám to kce toľo písať, mu̯oj ču̯oveg radosní. Aľe máťe dobrú hu̯avu, ke‿ca vám to ľen kceu̯o, dobrí ču̯ovek. To vám iba oči kazí, ke‿to pozeráťe do tíχ písem. Obráti sa ku zapisovateľovi n oravn 027 keď bi keby y liptnar 006 Ked ci dobre, nechvaľ śe, ked ci plano, nežaľ śe. Osobné veci neradno verejne pretriasať. n buffa-mudrosti 001 Ked človek lačny i chlib mu smačny. Hladný človek nevyberá. n buffa-mudrosti 001 Ked dal Pan Buh kračka, da i zajačka. Postupne bude všetko. n buffa-mudrosti 001 Ked davaju, chvataj, ked biju, nerataj. Ponúkané ber, bitke sa vyhýbaj. n buffa-mudrosti 001 Ked do viľka idzeš, psa zochab doma. Neznášajúcich sa netreba dávať spolu. n buffa-mudrosti 001 Ked hraju, śpivaj, ked biju, ucekaj. Múdry človek sa správa podľa okolností. n buffa-mudrosti 001 Ked chceš chleba, robic treba. Na jedivo sa musí pracovať. n buffa-mudrosti 001 Ked chceš mac muky, nešanuj ruky. O poživeň sa musíš tvrdo pričiniť. n buffa-mudrosti 001 Ked chceš žrec, muśiš drec. Bez práce sa nedá žiť. n buffa-mudrosti 001 Ked chleba maš, nuž najdzeš. K veci základného významu sa doplnky ľahko získajú. n buffa-mudrosti 001 Ked chlop brudny, život trudny. S neporiadnym chlapom sa ťažko žije. n buffa-mudrosti 001 Kedi jezd nai̯vi̯aʒ‿ʒi̯erkoγ do neba? To je strnisko pokoseno y sborms36 015 Kedi volili, tíxto ľuďí? y prir 008 Ked již, nechlipaj, ked piješ, zazdravkaj. O primeranom správaní sa. n buffa-mudrosti 001 Ked kešeň prazdna, nichto ce nezna. O známosť s chudobným nikto nemá záujem. n buffa-mudrosti 001 Ked kupuješ kravu, ta každa ceľna. Reči predávajúceho treba brať s veľkou rezervou. n buffa-mudrosti 001 Ked kuvik kuvika, život het uceka. Kuvikanie vraj predpovedá smrť. n buffa-mudrosti 001 Keď mleli múku, mleli žito... n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ked nedoji, ta doleži. Slabšiu stravu možno vykompenzovať oddychovaním. n buffa-mudrosti 001 Ked neznaš remeslo, rob doma porvislo. O nešikovnom fušerovi. n buffa-mudrosti 001 Ked nit śvinina, zbavi i konina. V núdzi je dobrá akákoľvek náhrada. n buffa-mudrosti 001 Ked pes breše, džad śe treśe. Na isté veci sme precitlivelí. n buffa-mudrosti 001 Ked pes breše, chvust śe mu treśe. O sprievodných javoch. n buffa-mudrosti 001 Ked pytaju, pokora a ked daju, potvora. Človek uchádzajúci sa o niečo prejavuje pokoru, ale len dovtedy, kým to nedostane. n buffa-mudrosti 001 Keď sa na jar snehy topili, vtedy nebývala veľká voda? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ked śe beru stare kosci, vecej zlosci jak radosci. Zosobášených starých ľudí čaká viac mrzutosti ako radosti. n buffa-mudrosti 001 Ked śe nevydam, ta śe ľudzom pridam. Užitočná môžem byť, aj keď sa nevydám. n buffa-mudrosti 001 Ked stretne baba babu, zavracaju sebe hlavu. Zbytočnými rečami si ženy navzájom komplikujú život. n buffa-mudrosti 001 Ked strom spadne, ta ho leko preskočiš. Nie je problém zdolať porazeného. n buffa-mudrosti 001 Ked v chlivku śviňa, nej budze źima. Kto má v chlieve ošípanú na zabitie, ten sa nemusí hladu v zime obávať. n buffa-mudrosti 001 Kedy boli tie povodne najčastejšie? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kedy prvý raz idú kovať? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kedy si gazdiná zamiesila? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kedysi si každá gazdina sama piekla chlieb? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kedy zanikalo pláteníctvo? n zatopos 003 Ked zostaneš sam, budzeš sebe pan. Samému človeku nikto nič neporúča, žije si voľne. n buffa-mudrosti 001 Keho had užrel, ten śe i chlisty boji. Poškodený si dáva veľký pozor. n buffa-mudrosti 001 Keho neboli, leko povoli. O ľahostajnosti človeka, ktorého sa niečo netýka. n buffa-mudrosti 001 Keho ocec v dome plaša, ten muśi isc za pristaša. Koho otec najviac sekíruje, tomu dáva najavo, že by sa mal niekde priženiť. n buffa-mudrosti 001 Keľo cerpeźlivosci, teľo i mudrosci. Trpezlivosť je vzácna vlastnosť. n buffa-mudrosti 001 Keľo kraje, teľo obyčaje. Každý kraj má svoje zvyklosti. n buffa-mudrosti 001 Kemu koňa, temu i zubadlo. Každá vec sa má skompletizovať. n buffa-mudrosti 001 Kemu malo nestarči, veľo mac nebudze. Treba sa pre začiatok uspokojiť s málom. n buffa-mudrosti 001 Kemu ne po voli, ta ho śerco boli. Komu sa nevyhovie, ten je nespokojný. n buffa-mudrosti 001 Kemu Pan Buh nedaruje, temu kovaľ neukuje. Treba sa zmieriť s tým, čo máme. n buffa-mudrosti 001 Kemu pisano žic, ta neumre. Čo je komu súdené, to ho neminie. n buffa-mudrosti 001 Kemu plano idze, teho biju ľudze. Komu sa zle darí, na toho si ľudia najviac trúfajú. n buffa-mudrosti 001 Kemu pleban rodzina, temu ľeka hodzina. Kňazova pomoc je vzácna. n buffa-mudrosti 001 Kemu śčesce pluži, temu praceľ služi. Komu sa darí, tomu sú ľudia naklonení. n buffa-mudrosti 001 Kemu śe krivoci, naj pyta pomoci. Ukrivdený sa má domáhať pomoci. n buffa-mudrosti 001 Kemu śe krivoci, temu nit pomoci. Ťažká pomoc tomu, komu sa krivdí. n buffa-mudrosti 001 Kemu žije matka, temu bida kratka. Kto má rodičov, ten sa nemusí ničoho báť. n buffa-mudrosti 001 Keť tie barance viháňali na pole, ako to robili? y prir 015 Kislej bůop fazuľa y ant 5028_LUC_Abelova02 Kobyla mu vyperdzela zuby. O tom, komu chýbajú viaceré zuby. n buffa-mudrosti 001 Koľko detí vás bolo doma? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Koľko máte rokov? n banik 001 Koľko tíx sukňí musela mať? y prir 024 Komiňarska metla dava pecu śvetla. Kominárska robota je peci veľmi užitočná. n buffa-mudrosti 001 Koňa a ženu netreba rajic. Je riskantné zasadzovať sa za isté veci. n buffa-mudrosti 001 Koňa, pipku, ženu nepožičaj nikemu. Isté veci sa zásadne nepožičiavajú. n buffa-mudrosti 001 Koňa za chvust necahaj. Je veľmi nebezpečné dotýkať sa citlivého miesta niekoho. n buffa-mudrosti 001 koňe behajú traktory premávajú y strgemnar 004 Konec robotu odbira. Až skončená práca môže byť odobrená. n buffa-mudrosti 001 Koňovi a žene never. Výstraha na opatrnosť. n buffa-mudrosti 001 Koňovi pod bruch nelihaj. Treba sa vyhýbať veľmi riskantným situáciám. n buffa-mudrosti 001 Koňovi śedlo, volovi jarmo a nam palenky. Každý by mal dostať to, čo mu patrí. n buffa-mudrosti 001 Koňovi zubadlo, babe džvirkalo. Každému podľa potreby. n buffa-mudrosti 001 Konto umrel, borg nežije. Predáva sa len za hotové. n buffa-mudrosti 001 Kožúšky si ľudia tiež sami šili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Kradni daleko, babu ber blizko. Niečo je výhodné podnikať v bližšom okolí, iné vo vzdialenejšom. n buffa-mudrosti 001 Krampač češki od obeda. Fyzická práca popoludní je ťažšia ako zrána. n buffa-mudrosti 001 Krasa do času, žena do śmerci. Krása ženy nie je to najdôležitejšie. n buffa-mudrosti 001 Krasa lem do času, vernosc na večnosc. Krása na rozdiel od vernosti je pominuteľná. n buffa-mudrosti 001 Kratka radosc, dluha žalosc. Radosť skoro pominie, ale žiaľ dlho zostane. n buffa-mudrosti 001 Krava kravu rodzi, hlupy s hlupym chodzi. Každý s tým, ku komu patrí. n buffa-mudrosti 001 Krava śe prez pysk doji. Koľko do niečoho investujeme, toľko možno od toho očakávať. n buffa-mudrosti 001 Kravy ako pásli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Krev ne voda a žily ne povrazy. Človek podlieha citom. n buffa-mudrosti 001 „Kriksgefangene, oles cu mir!“ Zajatci, všetci ku mne! – z nemčiny skomolene y rozpamat 053 Krive drevo – krivy ciň. Aká je vec, také je aj všetko, čo s ňou súvisí. n buffa-mudrosti 001 križňe drahi krížne cesty, križovatka n ferencikovaplatna 009 Kruci s nosom – co som, to som. O pyšnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Kto to choval? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 „Kuda ti, Austrík?“ A ty kam, Rakúšan? – z ruštiny skomolene y rozpamat 053 Kucharka śe i pachu naji. Aj vôňa jedál sýti. n buffa-mudrosti 001 Kuň ma kopyta a nit je šuster. Mať s niekým niečo spoločné ešte nie je dôvod na stotožňovanie. n buffa-mudrosti 001 Kuň nepodkuty, gazda neobuty. O úbohom gazdovstve. n buffa-mudrosti 001 Kupil psovi ľajblik. Kúpil niečo nepotrebné, zbytočné. n buffa-mudrosti 001 Kupil za pśe peneźi. Podozrivo k niečomu prišiel. n buffa-mudrosti 001 Kurče by chcelo kuru učic. O tom, že niekto neskúsený chce poúčať niekoho s veľkými skúsenosťami získanými vekom. n buffa-mudrosti 001 Kury do kapury, voly do roli. Každý má určené miesto pôsobenia. n buffa-mudrosti 001 Kvaśneho miadu śe olizal. O namrzene, kyslo sa tváriacom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ľabda umar, ľabda nastal, eści po nim kalap ostal. Klebety nikdy nevyhynú. n buffa-mudrosti 001 Lačnemu obid vše neskoro. Lačný človek je netrpezlivý. n buffa-mudrosti 001 Lačny džad śe psa neboji. Nutnosť uspokojiť svoje základné potreby nás zbavuje strachu. n buffa-mudrosti 001 Lačny śe i prez lyžky naji. Na uspokojenie základných potrieb nám stačia iba základné prostriedky. n buffa-mudrosti 001 Lachvata baba horša jak žaba. O nenásytnej osobe. n buffa-mudrosti 001 Lakomec śe s dvoma paľcami myje. Lakomcova šetrnosť nepozná hraníc. n buffa-mudrosti 001 Lakomil śe na cudze a o svojo prišol. Lakomstvo sa nevypláca. n buffa-mudrosti 001 Lakomosc a zavisc z jednej misky jedza. Sú si príbuzné. n buffa-mudrosti 001 Lakomy nikda nima dosc. Lakomec sa nikdy neuspokojí s tým, čo má. n buffa-mudrosti 001 Lakomy v kešeni hada trime. Lakomec veľmi neochotne vydáva peniaze. n buffa-mudrosti 001 Lapa vodu do harsci. Robí zbytočnú, nezmyselnú robotu. n buffa-mudrosti 001 Ľape, co śe jedno druheho netrime. Tára nezmysly. n buffa-mudrosti 001 Lapila śe mi napasc. Začal ma otravovať. n buffa-mudrosti 001 Lasku jim paśe. Uchádza sa o ich priazeň. n buffa-mudrosti 001 Lebo boľi biele fšak? y prir 016 Ledvo sebe, ne to tebe. Kto má sotva pre seba, ten inému toho veľa neposkytne. n buffa-mudrosti 001 Leko vypic, češko placic. Dobre si treba rozvážiť, čo si môžeme dopriať. n buffa-mudrosti 001 Lem chudobu ponivoril a nič nestvoril. O príliš namáhavej práci s pochybným výsledkom. n buffa-mudrosti 001 Lem rohy mu pripravic. O veľmi hlúpom človeku. n buffa-mudrosti 001 Lem tak prez vodzisko na plocisko. O lajdáckej, šlendriánskej robote. n buffa-mudrosti 001 Lenivy ma vše śveto. Výhovorka na ničnerobenie sa vždy nájde. n buffa-mudrosti 001 Lenivy zadek vyhleduje chladek. Lenivý človek sa najradšej zdržiava v chládku. n buffa-mudrosti 001 Lepše, ked dzeci a ne ocec s maceru plaču. Plač rodičov je veľmi smutná vec. n buffa-mudrosti 001 Lepše za korunu ležic, jak za dva robic. O leňochovi. n buffa-mudrosti 001 Lik na pyšneho – nedbac na neho. S pyšným človekom sa odporúča zaobchádzať nevšímavo. n buffa-mudrosti 001 Lipa a na lipe konopa, na konope hlina, na hline zelina a v zeline svina. to je na mise, ked je kapusta a meso v nej zo svini y sborms36 015 Lucifer mu švoger, ďabel brat. O človeku, čo sa nebojí ani pekla. n buffa-mudrosti 001 Ľucky hrich ďablov śmich. Z ľudského hrešenia má diabol radosť. n buffa-mudrosti 001 Ľudia to dávali aj do váre, tie sušené slivky, pravda? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Ľudzom gembu nezašiješ. Umlčať ľudí nemožno. n buffa-mudrosti 001 Macerino dzecko nema paru. Matke je najmilšie jej vlastné dieťa. n buffa-mudrosti 001 Macerino otvoreno a ocovo visi. studna, vedro y sborms36 015 Ma čarne oči, bo jich neumyva. Žartovne o čiernych očiach. n buffa-mudrosti 001 Mačka vtačka, Hanča Janča. Každý túži mať to, čo mu vyhovuje. n buffa-mudrosti 001 Ma hamulec na šiji. Žartovne o ženatom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ma hluchu muchu v uchu. O nedoslýchavom človeku. n buffa-mudrosti 001 Máje stavali? n prir 026 Mala dzira, mala plata. Malý nedostatok sa ľahko odstráni. n buffa-mudrosti 001 Mala žaba veľkej vody śe boji. Každý by mal vedieť, na čo si môže trúfať. n buffa-mudrosti 001 Male dzeci radosci, veľke dzeci starosci. O veľké deti sa treba postarať, čo s nimi ďalej. n buffa-mudrosti 001 Maleho zlodzeja sudza, veľkeho chvaľa. Veľkí zlodeji často unikajú spravodlivosti. n buffa-mudrosti 001 Malém, na Velkém Podhradí n ballekova-dizertacia 012 Ma lem tri dručky onučkoch. Je veľmi chodobná. n buffa-mudrosti 001 Mali ste deti? n banik 001 Mal na zub, ale śe neoženil. O mládencovi, ktorý nevyužil príležitosť na ženbu. n buffa-mudrosti 001 ʒMało, menšo ot kopita a unese ?i peʒ gbaľi žita. ket kisne i korice chli̯ep y sborms36 015 Malo mlika vo veľkym harčku davaju. Skromný dar sa spravidla dáva v honosnom obale. n buffa-mudrosti 001 Maľované ličko, chrobačne serdečko. Za pekným vonkajškom sa môže skrývať menej hodnotné vnútro. n buffa-mudrosti 001 Malych zlodzejov višaju, veľkych puśčaju. Len malých zlodejov trescú, veľkí, vplyvní sa z toho dostanú. n buffa-mudrosti 001 Maly klas, malo zarna. Všetko poskytuje niečo len podľa svojich možností. n buffa-mudrosti 001 Maly pan, maly krik, veľka śviňa, veľky kvik. Výsledky akýchkoľvek prejavov závisia od ich pôvodcov. n buffa-mudrosti 001 Ma maslo na hlave a kuľašu v gembe. O hlúpom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ma pri nemu križu horečneho. Veľmi jej ubližuje. n buffa-mudrosti 001 Maselňički to je čo? y prir 007 Maš byc zblizka britky, voliš zdaleka šumni. Buď zdržanlivý voči ľuďom, ktorí by to mohli zneužiť. n buffa-mudrosti 001 Ma teho pod pavuz. Veľa toho má. n buffa-mudrosti 001 Materiji i chleba nikda ne dosc. Nikdy nie je dosť chleba a toho, čo treba na jeho výrobu. n buffa-mudrosti 001 Matka da, macocha śe pyta. Neúprimná macocha – na rozdiel od matky – sa vyzvedá, namiesto toho, aby rovno dala. n buffa-mudrosti 001 Matka vyšivana, dzivka neudana. Príliš o seba dbajúca matka spravidla zanedbáva svoju dcéru. n buffa-mudrosti 001 Matkina bitka Janička kitka. Karhanie matky je pre syna užitočné. n buffa-mudrosti 001 Ma v bruchu kosci. Je lenivý. n buffa-mudrosti 001 Medzi kravami i vul mudry (richtar). Stačí malá odlišnosť na získanie istej kvalifikácie. n buffa-mudrosti 001 Medz3i konopním a ľanovím plátnom je akí rozďiel? y prir 014 Meśaček śpi v košuľce. O mesiaci majúcom okolo seba žiaru. n buffa-mudrosti 001 mesc pri mesc vedľa seba y sarnar 006 me śe bečeľovaľi dobre spolu vychádzali, navzájom sa uctievali n zo-studnice-rodnej-reci2 002 Metla vyhaňa dzeci z pekla. O metle ako o výchovnom prostriedku. n buffa-mudrosti 001 mi bulo źimno u ruki bolo mi zima na ruky n ferencikovaplatna 010 milí svet ľudia n liptov 002 Mi znajem, mi znajem Vieme, vieme - z ruštiny. y rozpamat 087 Mi znajom, mi znajom! Vieme, vieme - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 Mlackove mlaca, gazdove placa. Každý si má plniť svoju povinnosť. n buffa-mudrosti 001 Mlada bez pokory, stara bez podpory. Už v mladom veku byť pokorný znamená byť zaistený v starobe. n buffa-mudrosti 001 Mlade dzivky – sladke ślivky, stare dzivky – na dorivky. Mladosť už sama osebe je príťažlivejšia ako niečo staršieho dáta. n buffa-mudrosti 001 Mlade hače dobre skače. Pre mladosť je charakteristická živosť. n buffa-mudrosti 001 Mladej sudzeny, starej muśeny. Mladá žena si môže počkať na súdeného, stará sa musí uspokojiť s kýmkoľvek. n buffa-mudrosti 001 Mlademu śmertka za chriptom, staremu pred očami. Mladý človek nemyslí na smrť, starý ju má pred sebou. n buffa-mudrosti 001 Mlade ruky – chytra robota. Mladý človek si ľahko poradí s robotou. n buffa-mudrosti 001 Mlady chodzi na štyroch nohoch, vekši na dvoch a stary na troch. Mladé dieťa pri pohybe využíva všetky štyri končatiny, dospelému stačia dve dolné, ale starý človek už potrebuje ešte jednu oporu, palicu. n buffa-mudrosti 001 Mlady kuň do peneźoch rośne, stary z peneźoch. Mladý rokmi stúpa na cene, starý klesá. n buffa-mudrosti 001 Mlady zlodzej – stary džad. Kto sa v mladosti nenaučí poriadne žiť, ten skončí ako žobrák. n buffa-mudrosti 001 Mliko predava, cmar pije. Nedopraje si ničoho lepšieho. n buffa-mudrosti 001 Mlynarovo kury nelačne zarna. Dostatok istých vecí závisí od prostredia. n buffa-mudrosti 001 Mne ne tota kukulka kuka, co tebe. Ja sa nemôžem s tebou porovnávať. n buffa-mudrosti 001 Mnohí z Hričova padli? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Mocna paradnica, slaba robotnica. Žena veľmi dbajúca na parády obyčajne v práci nevyniká. n buffa-mudrosti 001 Mocnejši ma vše pravdu. Silnejšiemu sa vždy dáva za pravdu. n buffa-mudrosti 001 Moro prešol a v Sekčove śe zatopil. Aj po prekonaní veľkej prekážky možno i na malichernosť doplatiť. n buffa-mudrosti 001 Mošťe vi. y prir 016 Možu sebe ruky podac. O seberovných ľuďoch. n buffa-mudrosti 001 Mscivy dva raz bity. Pomstychtivý na všetko obyčajne veľmi dopláca. n buffa-mudrosti 001 Mudry pochybi, šaleni potrafi. Aj múdry schybí, tak ako aj bláznovi niečo vyjde. n buffa-mudrosti 001 Mudry śe bohaci, glupy traci. Všetko treba robiť s rozumom. n buffa-mudrosti 001 Mudry za koleso vuz z blata caha. Múdry človek vie na všetko použiť primerané spôsoby. n buffa-mudrosti 001 Muśi dva raz prisc, žeby ho bulo vidno. O veľmi malom človeku. n buffa-mudrosti 001 Muśi to mac choc i spod chmaroch. Musí to získať za každú cenu. n buffa-mudrosti 001 My do poľa, pčoly z poľa. O včelách ako príklade usilovnosti. n buffa-mudrosti 001 Myśli, že už nad neho nit. Veľa si o sebe myslí. n buffa-mudrosti 001 Na aké druhy sa mlelo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Na blychu pušku netreba. Na všetko treba využívať primerané prostriedky. n buffa-mudrosti 001 Na boľacu hlavku položic pijavku. Boľavé miesto si žiada ošetrenie. n buffa-mudrosti 001 Na bruchu nezašporuješ. Primerane jesť sa musí. n buffa-mudrosti 001 Na cintiru plač, na veśeľu skač. Všade sa treba správať podľa okolností. n buffa-mudrosti 001 Naco ci kolimaź, ked voza nimaš. Detailná, doplňujúca vec je zbytočná pre toho, kto nemá to podstatné. n buffa-mudrosti 001 Naco džadovi kešene. Nepotrebuje vrecká, kto nič nemá. n buffa-mudrosti 001 Naco jej Janka, ked je planka. Neplodná žena vlastne ani nepotrebuje muža. n buffa-mudrosti 001 Na čo sa premieňali? n prir 006 Na čo sťe sa najviac ťešiľi? y prir 022 Na dobru kosu netreba rosu. Dobré náradie si hravo poradí so všetkými prekážkami. n buffa-mudrosti 001 Na halušky tarla, štyri palce zdarla. Nešikovná žena sa pri hocijakej robote dokaličí. n buffa-mudrosti 001 Na hlave frizura a na fusekľoch dzura. Je smiešne robiť sa lepším ako sme v skutočnosti. n buffa-mudrosti 001 Na chore kluba dobra z ovci guba. Chorľavé kĺby si vyžadujú teplo. n buffa-mudrosti 001 Na chudaka všadzi viter duje. Na bedára je vždy len zle. n buffa-mudrosti 001 Na chudeho koňa a na tlustu babu plano kukac. Všetko by malo mať svoj primeraný výzor. n buffa-mudrosti 001 Na chytrym koňu šicko robi. O tom, kto veľmi rýchlo pracuje. n buffa-mudrosti 001 Na jedno oko ślepy a na druhe nevidzi. O úplnom slepcovi. n buffa-mudrosti 001 Na jednym neśčescu nikda ne dosc. Pohromy sa zvyknú spájať. n buffa-mudrosti 001 Na jeho slovoch by človek usnul. O tom, kto má veľkú presvedčovaciu schopnosť. n buffa-mudrosti 001 Najkrajše jabluka najbaržej chrobačne. Za vonkajšou krásou sa často skrývajú vnútorné nedostatky. n buffa-mudrosti 001 Najlepša śviňa vtedy, ked je v komine. Z ošípanej je najviac cenená slanina. n buffa-mudrosti 001 Najprú sa seju, potom sa trhaju a potom sa močia. konope y sborms37 004 Najprv ste sa boli spýtať? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Najtervacnejša talpa na vlasnych nohoch. Koža na nohách sa nikdy nezoderie. n buffa-mudrosti 001 Na jurmaku vystal mlaku. Neuspel na trhovisku. n buffa-mudrosti 001 Nakeľo śi mudry, nateľo śi glupy. Aj múdry môže schybiť. n buffa-mudrosti 001 Na koľko chlebov? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Na koncu každeho života hrob. Pozemský život každého človeka sa končí v hrobe. n buffa-mudrosti 001 Na krev by śe mi to obracilo. Mám veľkú chuť niečo dobré si zajesť. n buffa-mudrosti 001 Na krivym koňu daleko nezajdzeš. Aké máš náradie, taký bude aj výsledok tvojej práce. n buffa-mudrosti 001 Na ľucky śmich zešol. Veľmi upadol v očiach ľudí. n buffa-mudrosti 001 Na mladeho chlopa spadla stara šopa. Mladý muž sa oženil so starou ženou. n buffa-mudrosti 001 Na nohy nenaložiš, ked tam pujdzeš. Mal by si tam ísť. n buffa-mudrosti 001 Naodrivala śe mu ona poclivosci. Veľmi mu ublížila na cti. n buffa-mudrosti 001 Na ohňu nimaš zhorec. Neslobodno sa dať od niečoho odradiť. n buffa-mudrosti 001 Naoko svaty, znuka rohaty. Aj človek navonok nábožne vyzerajúci môže byť vo svojom vnútri veľmi zlý. n buffa-mudrosti 001 Na omšu dala, žeby ho poraźilo. O nepravej zbožnosti. n buffa-mudrosti 001 Na poli sa pasło a f chli̯eve urasło a mezi koňmi li̯ehało, ženom v rukach | behało. sito, ked ženi muku osi̯evaju y sborms36 015 Na predek śe nevycahuj a na ostatku neostavaj. O potrebe držať sa zlatej strednej cesty. n buffa-mudrosti 001 na prístavkách priženený n zo-studnice-rodnej-reci2 014 Na psa urek a na tebe zrost. Tak sa povedalo pri pohľade na malé dieťa, aby ho neuriekli. n buffa-mudrosti 001 Narodili ste sa tu? n banik 001 Na śirotoch śe kyje lamiu. Na bezmocnom sa kde-kto vyvŕši. n buffa-mudrosti 001 Na ślivku ryby lape. O tom, kto robí nezmyselnú robotu. n buffa-mudrosti 001 Na stare dzivky nit šubeň. Ostať starou dievkou je hanba, ale trestný čin to nie je. n buffa-mudrosti 001 Na stare pleca choroby leca. Starý človek často upadá do chorôb. n buffa-mudrosti 001 Na sto roky vyživnosc hledaj a každy dziň śe śmerci spodzivaj. Snaž sa v práci tak, ako by si mal dlho žiť a ži tak, ako by si mal už hneď zomrieť. n buffa-mudrosti 001 Na svadbi sťe piekli? y prir 017 Na svadbu ako bola oblečená? n prir 024 Na svateho Adama. Nikdy, lebo sv. Adam nie je v kalendári. n buffa-mudrosti 001 Na śvece čisto, do neba isto. Kto na svete poctivo žije, ten má zaistený večný život. n buffa-mudrosti 001 Na svojo koleno ho chce vyhiac. O žene, ktorá chce muža sformovať podľa svojich predstáv. n buffa-mudrosti 001 Nasypal mu pisku do uč. Povedal mu pravdu rovno do očí. n buffa-mudrosti 001 Na širokej roli hlava boli. Na veľkej roli robiť – značí – poriadne sa unaviť. n buffa-mudrosti 001 Nato kovaľ kliśče ma, žeby śe nepopik. Pomôcky sú na to, aby nám uľahčili prácu. n buffa-mudrosti 001 Nato ma pes pysk, žeby brechal. Treba využívať svoje možnosti. n buffa-mudrosti 001 Na tvarde drevo ostra śekera. Na jedotlivé problémy treba použiť primerané prostriedky. n buffa-mudrosti 001 Na učene glupy, ale na glupstvo učeny. V hlúpostiach sa vyzná. n buffa-mudrosti 001 Nauč śe ufac, nebudzeš zufac. Mať dôveru v niečo značí nestratiť nádej na zlepšenie situácie. n buffa-mudrosti 001 Na uťiereň ako sa vyvolávalo? y prir 001 Na utre obecuj, dneśka zrob. So sľubmi sa neponáhľaj, ale s robotou áno. n buffa-mudrosti 001 Na Velkú noc, na Zelení štvrtok? y prir 003 Na zadek spadnul a nos strepal. O nepochopiteľnom úkaze. n buffa-mudrosti 001 Na zbožie, na trávu... n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 na žela̋rstve v podnájme n orlovsky-narecove-z-gemera 010 Nebuj śe, lem śe triś. Žartovné zľahčovanie nepríjemnej situácie. n buffa-mudrosti 001 Nebul na mojich kerscinoch. Je odo mňa mladší. n buffa-mudrosti 001 Nečekany darunek dupľovana radosc. Nepredvídaná príjemnosť veľmi poteší. n buffa-mudrosti 001 Nečekany hosc dluho netrime. Niečo neočakávané spravidla skoro pominie. n buffa-mudrosti 001 Nečeško robic šaleneho, ked rozumu nit. O bláznivých prejavoch hlupáka. n buffa-mudrosti 001 Neda, choc by śe jej prez paľce cedzilo. O veľmi lakomej osobe. n buffa-mudrosti 001 Nedala mu zleho slova. Ani len slovíčkom mu neublížila. n buffa-mudrosti 001 Neda na sebe koly kresac. Nedovolí, aby mu ubližovali. n buffa-mudrosti 001 Nedava svojemu rozumu plano jesc. Má správne fungujúci rozum. n buffa-mudrosti 001 Neduj do cudzeho tanira. Netreba sa starať do cudzích záležitostí. n buffa-mudrosti 001 Nechcela Hanička gdovca, teraz je stara ovca. Prieberčivá dievka môže na to doplatiť. n buffa-mudrosti 001 Nechcela krac, žeby nemuśela dac. Lakomá osoba sa vyhovára na hocičo, napr. aj na krájanie. n buffa-mudrosti 001 Nechce mu lasku zlamac. Berie veľký ohľad na neho. n buffa-mudrosti 001 Nech me ohvaraju, šak mi ruku neodhvara. Spravodlivý človek sa ohovárania nebojí. n buffa-mudrosti 001 Nech tam leje, šak to ne z našeho. O neškodnom daždi, ktorý nám neprekáža. n buffa-mudrosti 001 Nechytaj śe fiškaľovej kľamky. Od právnických sporov je najlepšie byť čo najďalej. n buffa-mudrosti 001 Neidz, dzivče, za stareho, neužiješ nič dobreho. Rada dievkám, o ktoré sa uchádza starší človek. n buffa-mudrosti 001 Nej da Boh zdrave a Pana Marija peneźi. Prianie pohodlného človeka. n buffa-mudrosti 001 Ne každa pčola miad nośi. Nemalo by sa paušálne zovšeobecňovať. n buffa-mudrosti 001 Ne každemu jednak kukulka kuka. Osudy jednotlivých ľudí bývajú značne rozdielne. n buffa-mudrosti 001 Ne každy svaty, co do koscela chodzi. Plnenie si vonkajších náboženských povinností ešte nerobí človeka mravným. n buffa-mudrosti 001 Nemaj strachu, budze hrachu. O zbytočnom obávaní sa. n buffa-mudrosti 001 Nemal poradku, pošol do upadku. Poriadok je predpoklad úspechu. n buffa-mudrosti 001 Nemože s nim vyjsc na red. Nemôže si s ním poradiť. n buffa-mudrosti 001 Neodrikaj śe sucheho chleba. Nevedno, čo nás ešte čaká. n buffa-mudrosti 001 Nepameta vul, jak celecem bul. Dospelý ľahko zabúda, že aj on bol mladý, neskúsený. n buffa-mudrosti 001 Nepatraj ladičku, ale Haničku. Pri ženbe nemal by rozhodovať iba majetok. n buffa-mudrosti 001 Nepatraj na misu, ale co v nej. Podstatný nie je vonkajšok, obal, ale obsah. n buffa-mudrosti 001 Nepoložil na sebe svaty križ. Ani sa len neprežehnal. n buffa-mudrosti 001 Nepomohla duma, zavolajce kuma. Ak nestačí vlastné rozmýšľanie, treba sa s niekým poradiť. n buffa-mudrosti 001 Nepomože hana, jak ci obecana. Proti osudu nemá zmysel brojiť. n buffa-mudrosti 001 Nepovidz to nikemu, ani svojej košuli. Treba to zachovať v úplnej tajnosti. n buffa-mudrosti 001 Neprikladaj dušu hovedu. Nepatrí sa dávať dokopy človeka so zvieraťom. n buffa-mudrosti 001 Nepujdze, ani ked mu kravu daš. Za žiadnu cenu nepôjde. n buffa-mudrosti 001 Neraduj śe, bratku, z cudzeho upadku. Cudziemu nešťastiu sa neradno tešiť, lebo nevieme, čo bude s nami o chvíľu. n buffa-mudrosti 001 Neradzim ci takeho chleba jesc, jak ja jim. Ber si zo mňa odstrašujúci príklad. n buffa-mudrosti 001 Nerob z ihly vidly. Nezveličuj. n buffa-mudrosti 001 Nerodzi roľa, ale boska voľa. Úroda závisí viac od božieho požehnania, ako od toho, aká je roľa. n buffa-mudrosti 001 Neśmej śe, ked nemaš zuby. Buď k sebe kritický. n buffa-mudrosti 001 Nespijaj moju dušu. Neotravuj ma. n buffa-mudrosti 001 Nespodzivany darunek dva razy dany. Neočakávaný dar mimoriadne poteší. n buffa-mudrosti 001 Nestoji ani dobru ślinu. Je o nej veľmi nízka mienka. n buffa-mudrosti 001 Neškrabaj tam, dze ce neśverbi. Neodporúča sa starieť do vecí, ktoré sa nás netýkajú. n buffa-mudrosti 001 Ne teho kuň, chto ho kuje. Mať s niečím niečo do roboty ešte neznamená vlastniť ho. n buffa-mudrosti 001 ňetra bolo nebolo treba y sborms40 026 Netreba ci chrenu, ked maš planu ženu. Zlá žena vie poriadne okoreniť život mužovi. n buffa-mudrosti 001 Netreba jarek pchac, sam ceče. Je zbytočné niekomu alebo niečomu napomáhať v tom, čo mu je od prírody dané. n buffa-mudrosti 001 Netreba mišac riskašu s krupami. Neodporúča sa sobáš medzi sociálne veľmi odlišnými ľuďmi. n buffa-mudrosti 001 Netreba mu na jazyk naložic. O príliš výrečnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Netreba plebana očenaš učic. Isté veci sú istým ľuďom samozrejmosťou. n buffa-mudrosti 001 Netreba teho bic, s kym treba žic. Radšej po dobrom treba vychádzať s tým, s kým nám prichodí žiť. n buffa-mudrosti 001 Netreba veľo, ked jest dužo. Žartovne vyjadrená spokojnosť nad hojnosťou niečoho. n buffa-mudrosti 001 Netrimaj śe pyšno, žeby ci plano nevyšlo. Na pýchu môžeš doplatiť. n buffa-mudrosti 001 Netrime ho ani za psa. Veľmi ním pohŕda, nemá ho za nič. n buffa-mudrosti 001 Neuśne, choc by mu hlavu s kameňom priložil. O niekom, kto nemôže zaspať. n buffa-mudrosti 001 Nevalušno ani psa vyhnac von. O zlom počasí. n buffa-mudrosti 001 Nevesta bez venca – kuchňa bez kredenca. Isté veci nutne tvoria kompletnosť s inými vecami. n buffa-mudrosti 001 Neveźne ju, choc by śe mu na nohu uvadzila (na nej podšpotnul). Za žiadnu cenu si ju nevezme za ženu. n buffa-mudrosti 001 Nevolaj chorobu, bo pujdzeš do hrobu. Výstraha pred možnosťou privolať si nešťastie. n buffa-mudrosti 001 Nevolany śvedek horši jak šandar. Samozvaný svedok môže byť veľmi nepríjemný. n buffa-mudrosti 001 Nevydze un s tym na poradek. Neporadí si s tým. n buffa-mudrosti 001 Nevyjdze to na dobry konec. Zle sa to skončí. n buffa-mudrosti 001 Nevylupek, babsky pupek. O nesamostatnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Nezadavaj sebe bidy. Chlácholenie, aby sa niekto neunúval. n buffa-mudrosti 001 Nezebral by ju ani na štyri vozy. O nesmierne namyslenej žene. n buffa-mudrosti 001 Ne z jedneho peca chleba jedla. Má veľké životné skúsenosti. n buffa-mudrosti 001 Nezna ani psu vody zamucic. O neschopnej dievčine. n buffa-mudrosti 001 Nezna, co od prezentu robic. O tom, keď zámožný človek začne vystrájať. n buffa-mudrosti 001 Nezna, co pokuj, chto na vojne nebul. Čo sme na vlastnej koži neskúsili, to si nevážime. n buffa-mudrosti 001 Nezna lem z nosa vydlubac a zesc. O niekom – najmä o dievčati – nepripravenom na život. n buffa-mudrosti 001 Neznam, dze lame karky. Nevedno, kde sa potuluje. n buffa-mudrosti 001 Nezname, co mame, až ked to nemame. O cene niečoho sa dozvieme až vtedy, keď o to prídeme. n buffa-mudrosti 001 Neznam, na co to pada. Nechápem, čo to znamená. n buffa-mudrosti 001 Nežeň śe očami, ale ušami. Pri výbere životnej partnerky je potrebné získať maximum informácií. n buffa-mudrosti 001 Nič dobre mu z uč nekuka. O človeku so zlostným pohľadom. n buffa-mudrosti 001 Nič mi na tym śvece nemile. Zunoval sa mi život, lebo sa mi ťažko žije. n buffa-mudrosti 001 Nič nepatri, lem karčmu. Nestará sa o nič, len by najradšej vysedával s kamarátmi. n buffa-mudrosti 001 Ňiektorej aj panáka postaviľi? y prir 026 Nichto je nit sam sebe plebanom. Sami si vo všetkom nevystačíme. n buffa-mudrosti 001 Nichto nezna, dze ho śmertka čeka. Nevieme, kedy zomrieme. n buffa-mudrosti 001 Nichto nežije o pare. Na udržanie života sú nutné isté prostriedky. n buffa-mudrosti 001 Nijak raz nehodna prisc ku sebe. Nemôže sa zbaviť nejakej nepríjemnosti. n buffa-mudrosti 001 Nikda na jednej chmury ne dosc, muśi prisc i druha. Len zriedka ostáva pri jednej nepríjemnosti, obyčajne sa k nej pridružia ďalšie. n buffa-mudrosti 001 Nima ani za grajcar poclivosci. O nečestnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Nima mu chto ruky odmenic. Nemá pokračovateľa vo svojej práci. n buffa-mudrosti 001 Nima sebe ani v pece, co ona hutori. Absolútne si nevšíma, čo ona hovorí. n buffa-mudrosti 001 Nima u neho very. Nedôveruje jej. n buffa-mudrosti 001 Nit človeka bez kosci ani bez zlosci. Každý normálny človek sa občas nazlostí. n buffa-mudrosti 001 Nit domu bez lomu. V každej domácnosti býva väčší alebo menší zhon. n buffa-mudrosti 001 Nit horšeho šarkaňa jak ked zrobia z chlopa pana. Z obyčajného človeka býva spravidla veľmi zlý pán. n buffa-mudrosti 001 Nit je krivda, ked vinovaty cerpi. Nikomu sa nekrivdí, keď vinník si svoje odpyká. n buffa-mudrosti 001 Nit lepšeho liku jak jucha po mliku. Na prehnatie je osvedčené napiť sa po mlieku kapustnice. n buffa-mudrosti 001 Nit roli bez kukoli. Všade sú nedostatky. n buffa-mudrosti 001 Nit ryby bez kosci, nit śvekry bez zlosci. Podľa skúseností k charakteristike svokry nutne patrí zlosť. n buffa-mudrosti 001 ňižd ňebívá neurodí sa n orlovsky-narecove-z-gemera 003 Niž tlusty schudne, suchy zdechne. Je osožné mať istú váhovú rezervu. n buffa-mudrosti 001 No a ďaľej svadba? y prir 028 Nohavky drelichovo, ale sumene baršaňovo. U mnohého jednoduchého človeka pod chabým odevom je poctivé svedomie. n buffa-mudrosti 001 Nohy vam s popelom treba posypac, bo davno sce u nas nebuli. Privítanie zriedkavej návštevy. n buffa-mudrosti 001 No kag, rebiata? No ako, chlapci - z ruštiny y rozpamat 087 „No ládno, kag máž bilét, iďí!“ Dobre, keď máš lístok, choď! – z ruštiny skomolene y rozpamat 053 No ňe, ti choroš, ti ňepuojdež ňikudá Nie, ty si dobrý, ty nepôjdeš nikam - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 Nudza ho bije. Biedi. n buffa-mudrosti 001 Nudza śe ho najedla dosc. Niekto sa hodne nabiedil. n buffa-mudrosti 001 obarová polífka zakáľačková polievka, vývar z mäsa a vnútorností y prir 007 obarovéj polífki zakáľačková polievka, vývar z mäsa a vnútorností y prir 007 Obecac i dac to veľo. O tom, kto to so sľúbením nemyslel vážne. n buffa-mudrosti 001 Obecaj doraz, davaj po nečaśe. Dávanie sa spravidla oneskoruje za sľúbením. n buffa-mudrosti 001 Obecunka – šalenemu radosc; Obecunka – psu darunka. Sľubovanému sa neradno tešiť. n buffa-mudrosti 001 Obejdze śe bez chustečky i keby mu tri ženy umarli. O človeku, ktorého len tak ľahko hocičo nedojme. n buffa-mudrosti 001 Oblekli ho od pit do hlavy. Postarali sa mu o kompletné ošatenie. n buffa-mudrosti 001 Obracila ho na svoju ruku. O žene, ktorá zmenila muža podľa svojich predstáv. n buffa-mudrosti 001 Obuto ho vidno a boso ho ślidno. O tom, kto má na obuvi samú dieru, čiže zdola je akoby bosý n buffa-mudrosti 001 Ocec krevny, matka z plevni. O macoche. n buffa-mudrosti 001 Ocec plače, bo syn skače. Synova roztopašnosť otca vie veľmi zarmútiť. n buffa-mudrosti 001 Ocec vybity a syn zhnity. Stáva sa, že aj prefíkaný otec má nepodareného syna. n buffa-mudrosti 001 Ocec zdzira a syn śpiva. Čo otec nahonobí, to syn prehajdáka. n buffa-mudrosti 001 Ocova dobrota – synova psota. Syn môže veľmi doplatiť na to, ak je k nemu otec príliš zhovievavý. n buffa-mudrosti 001 Ocovi žena, ale dzecom macocha. O rozdielnych vzťahoch vdovca a jeho detí k macoche. n buffa-mudrosti 001 Octu śe napila. O veľmi namrzenej, mrzutej osobe. n buffa-mudrosti 001 Očenaš bez mozoľoch nič nestoji. Nestačí sa iba modliť. n buffa-mudrosti 001 Oči mu do bakra leca. O škuľavom človeku. n buffa-mudrosti 001 Odbečela až i to maceriňske mliko. Strašne veľa si od života vytrpela. n buffa-mudrosti 001 Odbira (odryva) mi poclivosc. Ohovára ma. n buffa-mudrosti 001 Od čisara po žobraka šicko žije zo śedlaka. Práca sedliaka je pre život ľudí nezastupiteľná. n buffa-mudrosti 001 Od čoho sa to chytilo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Od džada lem vši možeš dostac. Kto čím oplýva, to nám môže poskytnúť. n buffa-mudrosti 001 Odešla mi dzeka od teho. Stratil som chuť na to. n buffa-mudrosti 001 Odešla mu dzeka od nej. Stratil o ňu záujem. n buffa-mudrosti 001 Od hladu pes psa zožar. Hlad donúti vykonať aj niečo nepochopiteľné. n buffa-mudrosti 001 Od hrachu vuz strachu. O ťažko stráviteľnom hrachu. n buffa-mudrosti 001 Od jedneho švablika valal zhori. Aj nepatrný, maličký podnet môže mať ďalekosiahle následky. n buffa-mudrosti 001 Od kaplana do plebana. O nekonečnom vybavovaní niečoho. n buffa-mudrosti 001 Od kapusty človek (bruch) tlusty. Kapusta, najmä dobre omastená, je výživné jedivo. n buffa-mudrosti 001 Odkiaľ pochádzajú Úsťania? y zatopos 003 Od kovaľa mlatek nepytaj. Nežiadaj, aby sa niekto zriekol prepotrebnej veci. n buffa-mudrosti 001 Od krasy čudna, od bidy brudna. Krása môže urobiť človeka zvláštnym, bieda špinavým. n buffa-mudrosti 001 Od kuma pytaj rozuma. Ísť po radu by sme mali k blízkemu človeku. n buffa-mudrosti 001 Od ľubosci do nenavisci barz blizko. Ľúbostný cit sa môže ľahko zmeniť na nenávisť. n buffa-mudrosti 001 Odluž to, nech śe nepridava. O veci odloženej na horšie časy. n buffa-mudrosti 001 Odnesol som neraz, odneśem i teraz. O nenapraviteľnom zlodejovi. n buffa-mudrosti 001 Odpadla mu od dzeki. Stratil záujem o ňu. n buffa-mudrosti 001 Odritni̯a šrevo hrubé črevo y strgemnar 027 Odrucaj od sebe plane myślenky. Zlo treba premáhať hneď spočiatku ešte v myšlienkach. n buffa-mudrosti 001 Od śmerci śe nichto nevykupi. Každý musí zomrieť. n buffa-mudrosti 001 Od Šavla do Pavla. O komplikovanom vybavovaní niečoho. n buffa-mudrosti 001 Od švablika treba začac šporovac. Z maličkostí sa skladajú veľké veci. n buffa-mudrosti 001 Od takeho ucekaj, co hutori lem „daj“. Nepríjemný je stále niečo požadujúci človek. n buffa-mudrosti 001 Oheň duži plano služi. Nekontrolovaný oheň býva zlý sluha. n buffa-mudrosti 001 Ohňa by na neho nasypali. Chceli by ho úplne zničiť. n buffa-mudrosti 001 Ohoľ bradu a veź mladu. Rada starším ženby chtivým mužom. n buffa-mudrosti 001 O jeden kožuch oceplelo. Citeľne sa oteplilo. n buffa-mudrosti 001 Okruhlo na neho. Zle je s ním. n buffa-mudrosti 001 Okuľare pyta a čitac nezna. Nie všetky veci sú pre každého. n buffa-mudrosti 001 Ona by na sebe i šibeň vycahla. O prevelikej parádnici. n buffa-mudrosti 001 Ona na horšej postaci jak ty. Má sa celkove horšie ako ty. n buffa-mudrosti 001 On ani viśta, ani hojta. S nerozhodným človekom to ani tak, ani onak, ani sem, ani tam, nič s ním neurobíš. n buffa-mudrosti 001 Ona pri mužovi jak v zaclone. Manžel ju veľmi chráni, šetrí. n buffa-mudrosti 001 Ona s nim psy paśe. Má s ním nedovolený ľúbostný pomer. n buffa-mudrosti 001 Ona taka krem duši jak hovedo. O veľmi málo hodnotnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ona tam vedze predek. Rozkazuje. n buffa-mudrosti 001 Ona už nejednu ric umyla. O ohováraní ako o mimoriadne ošklivej činnosti. n buffa-mudrosti 001 Ona vecej bita jak syta. O veľmi často telesne týranej osobe. n buffa-mudrosti 001 Ona v šickim plyva. Má dostatok, až hojnosť všetkého. n buffa-mudrosti 001 O nebo nestoji, pekla śe neboji. O veľkom bezbožníkovi. n buffa-mudrosti 001 Oni by ho na roźence upekli. Hovorí o veľkej nenávisti voči niekomu. n buffa-mudrosti 001 Oni take same svojo. O veľmi uzavretej, navonok sa nijak neprejavujúcej rodine. n buffa-mudrosti 001 On mu ani do śladu nemože stupic. Vôbec sa mu nevyrovná, lebo je oveľa horší. n buffa-mudrosti 001 On na jeho lasce nežije. Nie je odkázaný na jeho milosť. n buffa-mudrosti 001 on poťerial stratil sa - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 Opaterny i za sebe kuka. Obozretný človek zohľadňuje situáciu zo všetkých strán. n buffa-mudrosti 001 Opíšťe mladuxu, ako bola oblečená, aj vi ako sťe sa obliekali, keď sťe bola mladá. Také oblečeňie také ako kroj, všag bol u vás? y prir 016 Ostrihany na capka. Nakrátko ostrihaný. n buffa-mudrosti 001 Otec sa venoval tomu urbáru. n banik 019 Otresla śe ho jak všivaveho kožucha. Definitívne sa ho zbavila. n buffa-mudrosti 001 ot χiži do χiži z domu do domu y sarnar 022 Oženil śe so śmertku. O zomretom, najmä slobodnom človeku. n buffa-mudrosti 001 pä ďňíχ päť dní n habovstiak_oravske 001 Pahnosty mi kvitnu. O bielych škvrnách na nechtoch. n buffa-mudrosti 001 Palenečku pije, platu na platu bije. O živote alkoholika. n buffa-mudrosti 001 Palenka do gemby i bez livika potrafi. Na zlé návyky sa veľmi ľahko privyká. n buffa-mudrosti 001 Pamätáte si povodne? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Pameta pes, chto mu slaniny rucil. Na preukázané dobrodenie sa nezabúda. n buffa-mudrosti 001 Pan Buh dal volky a ďabol spolky. Pri spolčení sa, uzatváraní rozličných spolkov často vznikajú spory. n buffa-mudrosti 001 Pan Buh liči, dochtor niči. Viac sa treba spoliehať na božiu, ako na lekársku pomoc. n buffa-mudrosti 001 Pan Buh nenahlivy, ale pametlivy. Všetko zlé bude potrestané. n buffa-mudrosti 001 Pan Buh z neho miru stracil. O veľmi vysokom človeku. n buffa-mudrosti 001 Pan kolače a bidny plače. Nespravodlivo sú rozdelené hmotné statky. n buffa-mudrosti 001 Pan meso a chudakovi kosci. To najcennejšie ide privilegovanému, kým chudákovi musia stačiť bezcenné zvyšky. n buffa-mudrosti 001 Panove žru, sprostaci kukaju. O priepasti medzi životom pánov a prostých ľudí. n buffa-mudrosti 001 Paňska obecanka – hotova ciganka; Paňska obecanka – z viľka slanina. Panské sľuby netreba brať vážne. n buffa-mudrosti 001 Paňska politika – śviňsky obyčaj. Pánom niet čo veriť. n buffa-mudrosti 001 Paňskemu psu oni hutor. Panstvu sa niekedy musela prejavovať až chorobná úctivosť. n buffa-mudrosti 001 Pan tancuje a sprostak ciganovi placi. Páni sa zabávajú na účet prostých ľudí. n buffa-mudrosti 001 Para śe vo mne zacina. Ťažko sa mi dýcha. n buffa-mudrosti 001 Parobek ma ośedlane a dzivka čekane. Mládenca charakterizuje aktivita, kým dievka býva pasívna. n buffa-mudrosti 001 Pasní vešer Dohviezdny y orlovsky-narecove-z-gemera 009 Patraj compeľ pod nosom. Si ešte veľmi neskúsený zelenáč. n buffa-mudrosti 001 Patri na diźdž. Asi bude pršať. n buffa-mudrosti 001 Perše kusaj, potym lygaj. Je dôležité vždy dodržiavať správny postup. n buffa-mudrosti 001 Perše maštaľňu, potym koňa. Pri všetkom treba zachovať správnu postupnosť. n buffa-mudrosti 001 Perše mlacic, potem placic. Najprv je robota a až po nej pláca. n buffa-mudrosti 001 Perše na oferu, potym na večeru. Najprv povinnosti, potom až občerstvenie. n buffa-mudrosti 001 Perše nuka a tak stuka. Spočiatku je niekto neprezieravo ústretový, ale potom to môže oľutovať. n buffa-mudrosti 001 Perše puška a tak ruky do lancuška. Pytliak často končí za mrežami. n buffa-mudrosti 001 Perše ruženec, potym na tanec. Treba vedieť si určiť správne poradie, lebo nie každá činnosť je rovnako dôležitá. n buffa-mudrosti 001 Perše śe ľubovala, potym kolysala. Dieťa je častým dôsledkom ľúbostného pomeru. n buffa-mudrosti 001 Perše śmich, potym hrich. Veľmi často hriešnemu skutku predchádza žartovanie. n buffa-mudrosti 001 Perše zarenka, potym sarenka; Perše zarna, potym sarna. Najdôležitejší je chlieb, až potom ostatné. n buffa-mudrosti 001 Perši do mlyna, perši z mlyna. Kto skôr príde, skôr bude vybavený. n buffa-mudrosti 001 Perši do tanca, ostatni do furmanca. O lenivom, prácu odflákajúcom človeku. n buffa-mudrosti 001 Perši hrich robi dražku druhemu. Za prvým prehreškom nasledujú ďalšie. n buffa-mudrosti 001 Pes breše a slunko śvici dalej. Netreba dať na reči nežičlivcov. n buffa-mudrosti 001 Pes breše, viter neśe. Nehodno brať všetky reči rovnako príliš vážne. n buffa-mudrosti 001 Pes brojil a śviňu obeśili. Žartovne o tom, že občas niekto akoby pykal za prečiny iného. n buffa-mudrosti 001 Pes človeku brat, človek človeku kat. Dakedy ešte aj zviera vie byť k človeku ohľaduplnejšie ako iný človek. n buffa-mudrosti 001 Pes psu kamarat. O spolčovaní sa rovnakých bytostí. n buffa-mudrosti 001 Pcha do mlaky, bo sam taky. Každý si počína podľa svojej prirodzenosti. n buffa-mudrosti 001 Pchame z roka na rok. O obyčajnom stereotypnom živote. n buffa-mudrosti 001 Piatek, zly začatek. V piatok, koncom týždňa, je nevhodné nič vážne začínať. n buffa-mudrosti 001 Pijak od koreňa. Notorický pijan. n buffa-mudrosti 001 Pijakova žena klika na kolena. Skormútená pijanova žena je zúfalá vo svojej poníženosti. n buffa-mudrosti 001 Pijakovi gagor nikda nevyschne. Korheľ musí stále popíjať. n buffa-mudrosti 001 Pijakovi každy brat. Podgurážený pijan je mimoriadne družný k iným. n buffa-mudrosti 001 Pijany šalenemu kresni ocec. Opilec je blízky bláznovi. n buffa-mudrosti 001 Pipec mu vyschnul. Pochytil ho veľký smäd. n buffa-mudrosti 001 Pirka zbira a periny rozfukuje. O zlej gazdinej. n buffa-mudrosti 001 Pisar z kalamara, pleban z oltara žije. Ľudia sa živia rozličným spôsobom. n buffa-mudrosti 001 Plačka plače, žaba skače. O neúprimnom, predstieranom plači. n buffa-mudrosti 001 Plač po śmichu, trest po hrichu. Po roztopašnostiach nasleduje potrestanie. n buffa-mudrosti 001 Planeho źeca vyšmar do śmeca. S nepodareným zaťom sa nedá nič robiť, len sa ho zbaviť. n buffa-mudrosti 001 Plane sumene ku śmerci dožene. Zlé svedomie môže spôsobiť aj vážnejšiu ujmu na zdraví. n buffa-mudrosti 001 Plano vidzi, chto zavidzi. Závidenie sa nevypláca, naopak, škodí. n buffa-mudrosti 001 Plebanovi križ, kocurovi myš. Každému sa má ujsť to, čo mu patrí. n buffa-mudrosti 001 Plece śe mi to po jazyku. Nemôžem si na to spomenúť. n buffa-mudrosti 001 Plece śivy varkoč. O starej dievke. n buffa-mudrosti 001 „Plénija, suda!“ Zajatci sem! – z ruštiny skomolene y rozpamat 053 Pletkoch śe nebojim, o lasku nestojim. Spravodlivý sa nebojí ničoho. n buffa-mudrosti 001 Pletkom nikda nedojdzeš konca. Pletky nemajú konca. n buffa-mudrosti 001 Po burky ohrab bandurky. Po daždi rýchlo narastie burina, preto treba zasiahnuť. n buffa-mudrosti 001 Pocliva do ostatneho razu. Žartovne o nepoctivej dievčine. n buffa-mudrosti 001 Pocmeľuch – z pekla duch. Od potmehuda, falošníka nič dobré nemožno očakávať. n buffa-mudrosti 001 Pod mlynsky kameň by hlavu šturil. O človeku, ktorý si zúfal. n buffa-mudrosti 001 Po draźe furmani s koňami, po dzivkoch baby s jazykami. Ženy ľúbia ohovárať dievky. n buffa-mudrosti 001 Podrezal mu harlo. Spôsobil mu veľkú ujmu. n buffa-mudrosti 001 Podvod a klam zradzi śe sam. Vyplatí sa byť spravodlivý. n buffa-mudrosti 001 Podzvihnul chvust. Spyšnel. n buffa-mudrosti 001 Po gazdovi bič, po džadovi nič. Po každom zostane to, čím sa zaoberal. n buffa-mudrosti 001 Po jednym pirku na perinu nazbiraš. Postupne po troška sa toho veľa nazbiera. n buffa-mudrosti 001 Po kolbaśe pilo by śe. Jedna dobrota si žiada aj ďalšiu. n buffa-mudrosti 001 Pokora mury lame; Pokora nebesa prebija. S pokorou možno dosiahnuť neuveriteľné veci. n buffa-mudrosti 001 Pokradnul škvarky na fare. O tom, komu sa porobili chrasty okolo úst. n buffa-mudrosti 001 Pomaly, bo plat maly. Žartovné nabádanie netrhať sa v práci. n buffa-mudrosti 001 Pomohla mucha volovi. Mucha sediaca na rohu vola, ktorý ide z orania, pyšne vykrikuje na inú muchu: Boli sme orať. n buffa-mudrosti 001 Pomuh jej do hrobu. Utrápil ju. n buffa-mudrosti 001 Pondzelek nedzeli brat. Aj v pondelok sa podobne ako v nedeľu niekedy nerobí. n buffa-mudrosti 001 Ponečaśe daremna rada. Zbytočné je radiť, keď sa niečo zmeškalo. n buffa-mudrosti 001 Ponevčaśe každy ma rozum. Neskôr, keď už poznáme výsledok, všetci sme múdri a vieme, ako sme si mali počínať. n buffa-mudrosti 001 Poomiľala s nim šicke kuty. Veľmi ho zneuctila. n buffa-mudrosti 001 Popila kervavu polivku pri nemu. Mala sa pri ňom zle. n buffa-mudrosti 001 Poradzil śe so svoju hlavu. Hlbšie o tom pouvažoval. n buffa-mudrosti 001 Poslali mačku slaninu stražic. Zverili niečo nespoľahlivému človeku. n buffa-mudrosti 001 Po śmichu poznac glupeho. Nerozumný, neplnohodnotný človek sa prezradí ešte aj tým, ako sa smeje. n buffa-mudrosti 001 Po suchoce diźdž byva. O striedaní sa istých javov. n buffa-mudrosti 001 Pošepky muky a nahlas kapusty. Háklivejšie veci by sa mali pretriasať v skrytosti, ale o bežných veciach sa možno baviť aj verejne. n buffa-mudrosti 001 Po škodze človek mudry. Na vlastnej škode sa učíme. n buffa-mudrosti 001 Pošla by duša do raju, ale jej hrichy nedaju. Hriešne náklonnosti hatia človeku v túžbe po dokonalosti. n buffa-mudrosti 001 Pošli časy, ked z neba padali kolbasy. Po rozprávkových časoch nastala tvrdá realita. n buffa-mudrosti 001 Pošol karky lamac. Dal sa na zlé cesty. n buffa-mudrosti 001 Pošol na zlamane karky. O naničhodnom vetroplachovi, pobehajovi. n buffa-mudrosti 001 Pošol śvetom za ujčima. Bezcieľne odišiel do sveta. n buffa-mudrosti 001 Pošol v Jeźiśkovu dražku. Zomrel. n buffa-mudrosti 001 Pošol (za) krakami. Odišiel nevedno kam a za čím. n buffa-mudrosti 001 po Tataroch, po Chachloch, po Šuvašoch ruské národnosti y rozpamat 053 Potom sa aj bavlnka dávala už ňejako? y prir 014 Potom ste boli vo vojne. n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Potuľne cele dva kravy cica. Prítulný človek môže veľa získať. n buffa-mudrosti 001 Povedal mu na rozum. Jednoznačne, zreteľne sa vyjadril. n buffa-mudrosti 001 Povedal to lem tak do utrafunku (do śčesca). Povedal to bez uváženia, naverímboha. n buffa-mudrosti 001 Povedzte nám dačo z mladosti. n banik 001 Povidz temu, co palec cica. Nie som taký naivný, aby som to uveril. n buffa-mudrosti 001 Poznac vranu medzi vrabľami. Nemožno si zamieňať veci, ktoré sa znateľne odlišujú. n buffa-mudrosti 001 Poznaju śe od celeca. Poznajú sa od detstva. n buffa-mudrosti 001 Poźno kunicu zamykac, ked koňa porvali. Zavčasu treba pamätať na všetky potrebné zákroky. n buffa-mudrosti 001 Pozno studňu kopac, ked chyža hori. Múdry človek už s veľkým predstihom sa pripravuje na všetky eventuality. n buffa-mudrosti 001 Pozri śe na jeho drimoty. O navonok nenápadnom šibalovi. n buffa-mudrosti 001 pozvolení plenních alebo zajatíh na rodinu prepustenie zajatcov na slobodu – z ruštiny skomolene y rozpamat 053 Požaluj śe maceri, jedna ona uveri. Jedine matka môže pochopiť naše útrapy. n buffa-mudrosti 001 Požičanka – psu darunka. Nijaké požičanie sa nezaobíde bez istého rizika. n buffa-mudrosti 001 Praceľ veľo, Boh vecej; Praceľa sebe cenim, Boha sebe važim. Aj medzi výslovne pozitívnymi hodnotami bývajú veľké rozdiely. n buffa-mudrosti 001 Pravda ani v ohňu nezhori. Pravda má večnú platnosť. n buffa-mudrosti 001 Prazny mech nebudze rovno stac. Cení sa iba hodnotný obsah. n buffa-mudrosti 001 Prebačic leko, zapomnec češko. Pocit krivdy aj odpustenie sa z pamäti nevytratí tak ľahko. n buffa-mudrosti 001 prec trhu preč z trhu n habovstiakplatennici 008 Prečo cigánom nepripravili? n banik 012 Prečo ix tak volali? Pani Kučmová, visvetliťe. y prir 016 Prečo sa to robí? n prir 009 Predal kačku, kupil mačku. O nevhodnej kúpe. n buffa-mudrosti 001 Predava kovaľovi podkovu. Je na nesprávnej adrese. n buffa-mudrosti 001 Pred domacim človekom nit zamku. Domáceho zlodeja neustriehneš. n buffa-mudrosti 001 Pred strachom neucekneš. Pred všeličím sa dá utiecť, skryť sa, ale pred strachom nie. n buffa-mudrosti 001 Pred veśeľom sciska, po veśeľu triska. Predsvadobné lichôtky obyčajne po svadbe vystriedajú rozličného druhu nedorozumenia. n buffa-mudrosti 001 Pre hlupu hlavu nohy cerpia. Hlúpy, zábudlivý a pod. človek sa veľa zbytočne nachodí. n buffa-mudrosti 001 Pre kota nit plota. O tom, kto sa nezľakne nijakej prekážky. n buffa-mudrosti 001 Pre majetky veľke pletky. O častých majetkových nedorozumeniach. n buffa-mudrosti 001 Pre pristaša posna kaša. Kto sa niekde priženil, ten sa nezbaví pocitu, že je odstrkovaný. n buffa-mudrosti 001 Pre pupek na drahu nevidzi. O veľmi tučnom, bachratom človeku. n buffa-mudrosti 001 Prerucil to z pleca na pleco. Nevážne sa k niečomu postavil. n buffa-mudrosti 001 Prestupoval z nohy na nohu. Bol netrpezlivý. n buffa-mudrosti 001 Pre svoju dobrotu vyšol na psotu. Na prílišnú dobrotu ľudia často doplácajú. n buffa-mudrosti 001 Preto me hlava neboli. Nič si z toho nerobím. n buffa-mudrosti 001 Priali, pria...? Po vašom ako je? y prir 020 Pri čistym sumeňu zaśpiš i na kameňu. Človek s čistým svedomím máva obyčajne aj pokojný spánok. n buffa-mudrosti 001 Pri dvoch mudrych jeden hlupy śe straci. Aká je prevaha jednotlivín, taký je aj celok. n buffa-mudrosti 001 Pridze i o gače pri nej. Veľmi na ňu doplatí. n buffa-mudrosti 001 Pridze leto, vyschne blato. Nepriazeň sa pominie, nemôže trvať večne. n buffa-mudrosti 001 Pridze un na svojo, ale mu budze neskoro. Neskôr sa dovtípi, že robil zle. n buffa-mudrosti 001 Pri každym koscele ma čert kapličku. Aj nábožní ľudia zhrešia. n buffa-mudrosti 001 Pri nemu už ostatňa škola. Zle sa s ním žije. n buffa-mudrosti 001 Priśahali pod virbu. O nezosobášenom páre. n buffa-mudrosti 001 Priśč na jazyk by dostal, keby do druheho nedžubal. O veľkom nespratníkovi. n buffa-mudrosti 001 Priśida me na každe slovo. Je na mňa veľmi prísny, veľmi kriticky sleduje moje slová. n buffa-mudrosti 001 Pristup s nohu a zidz (co maš). V jedle sa nemá preberať. n buffa-mudrosti 001 Pri suchym i surove zhori. Popri dobrom aj horšie sa zužitkuje. n buffa-mudrosti 001 Pri svojej stary, pri cudzej jary. O veľkom záujme manžela o cudzie ženy. n buffa-mudrosti 001 Prišla mi hodzina, ta idzem. Som prichystaný na smrť. n buffa-mudrosti 001 Prišol hosc na holu kosc. O nevhodnom hosťovi. n buffa-mudrosti 001 Prišol jej na zub, ta śe vydala. Trafil sa jej súci mládenec, tak to využila. n buffa-mudrosti 001 Prišol lyžky rachovac. Prišiel nevhodne tam, kde práve jedia. n buffa-mudrosti 001 Prišol pod hopsem. O opitom človeku. n buffa-mudrosti 001 Privedla ho do neśčesca. Spôsobila mu nešťastie. n buffa-mudrosti 001 Privedla ho na dobru drahu. Zaslúžila sa o to, že sa polepšil. n buffa-mudrosti 001 psó bije má pomer y strgemnar 011 Psota bidu po chiži nahaňa. Je tam veľká bieda. n buffa-mudrosti 001 Psu z predku, koňovi zo zadku a babe z nijakej strany never. Treba sa mať na veľkom pozore pri žene. n buffa-mudrosti 001 Pšenica jednaka a muka trojaka. Rovnaké východisko môže poskytnúť rozdielne výstupy. n buffa-mudrosti 001 Pujdzeme z uč do uč. Výzva na priamu konfrontáciu. n buffa-mudrosti 001 Pujdzeš do Poľśči mak śčikac. Vyhrážka leňochovi. n buffa-mudrosti 001 Pujdzeš s torbami. Vyjdeš na žobrácku palicu. n buffa-mudrosti 001 Pulni košik češki, prazni eśči češi. Nedostatok viac ťaží ako dostatok. n buffa-mudrosti 001 puscí paru pichne nožom n orlovskynitr 003 Puśč psa pod stul, ta un vydze i na stul. O hrubom zneužití dôvery. n buffa-mudrosti 001 Pust, a co veźneš do gemby, ta chrust. Zákaz je aj na to, aby sa občas mohol porušiť. n buffa-mudrosti 001 Pycha dolu spycha. Pyšný človek upadá. n buffa-mudrosti 001 Pytaj o diźdž, chlope, žeby bulo v snope. Od dažďa závisí kvalita úrody. n buffa-mudrosti 001 Pytaj śe ďabla, či pujdze na spovidz. Je zbytočné sa nazdávať, že niekto bude konať proti svojej prirodzenosti. n buffa-mudrosti 001 Pytal buka, dostal džuka. Sklamaný býva často ten, kto má prehnané nároky, požiadavky. n buffa-mudrosti 001 Rada by mačka vtačka. Každý o tom svojom sníva. n buffa-mudrosti 001 Radosci – pričina starosci. Radosť sa niekedy môže zmeniť na starosť. n buffa-mudrosti 001 Radosc podzelena – radosc dupľovana. Je veľkou výhodou môcť sa s niekým o niečo podeliť. n buffa-mudrosti 001 Radujce śe, hosci, meśarč veźe kosci. Pre hosťov je hocičo dobré. n buffa-mudrosti 001 Rano skače, večar plače. Nikto nikdy nevie, čo ho kedy čaká. n buffa-mudrosti 001 Rano śmich, večar plač. Po veselosti veľmi často prichádza smútok. n buffa-mudrosti 001 Raňši hosc nedluho trime. Ranná udalosť nemá dlhé trvanie. n buffa-mudrosti 001 Raz do roka hosc dobry. Zriedkavý hosť je vítaný. n buffa-mudrosti 001 Raz skuč, dva razy gruč. Rýchlo tam bež. n buffa-mudrosti 001 Robota ne lakota. Do práce sa treba prinútiť. n buffa-mudrosti 001 Robota roboce ruku podava. Jedna robota bezprostredne nadväzuje na druhú. n buffa-mudrosti 001 Robotnica od śidzem bolesci a osmeho žaľu. O mizernej pracovníčke. n buffa-mudrosti 001 Robotu nikda neprerobiš. Je nereálne chcieť veľa toho naraz urobiť. n buffa-mudrosti 001 Rodičovske požehnane voda neveźne a oheň nespali. Má stálu hodnotu. n buffa-mudrosti 001 rohová plaxta hrubšia plachta s popruhmi na rohoch slúžiaca na nosenie sena, trávy y prir 012 Rozkoše ho peču. O tom, kto sa nezriadene venuje svojim chúťkam. n buffa-mudrosti 001 Ruka bez roboty spadne do žobroty. Kto poriadne nepracuje, ten vyjde po čase na mizinu. n buffa-mudrosti 001 Ruža vtedy šumna, ked kvitne. Všetko má svoj optimálny čas. n buffa-mudrosti 001 Ryba, mynar a kačmar bez vody nevyžiju. O nevyhnutnosti istých vecí. n buffa-mudrosti 001 Rychtujce rum, prišol kum. Blízkeho človeka sa patrí uctiť. n buffa-mudrosti 001 Salaše gďe, salaše ako boli u vás? y prir 015 Sam pod šibeň śe pcha. Lotor si je sám na vine, ak ho stihne trest. n buffa-mudrosti 001 Sam sebe bije, chto v brudze žije. Kto nedodržiava hygienu, ten sám sebe škodí. n buffa-mudrosti 001 sa to viľeje do šeckího sa to zmi̯eša y sborms37 006 Scahni bruch, ta zašanuješ. Obmedz výdavky na jedivo, tak ušetríš. n buffa-mudrosti 001 Sciska korunu ku korune. Je veľmi šetrný. n buffa-mudrosti 001 Śčesce veľo dobrych na mizeriju prineslo. Veľký úspech mnohých poriadnych ľudí priviedol do nešťastia. n buffa-mudrosti 001 S čim harček navre, ta vše za tym śmerdzi. Kto alebo čo s niečím má dlho do činenia, za tým ho cítiť. n buffa-mudrosti 001 S ďablom do neba netrafiš. Nečakaj pomoc od toho, kto niečo neznáša. n buffa-mudrosti 001 Śedla mu mucha do ucha. O tom, že niekto nechce niečo počuť. n buffa-mudrosti 001 Śedla na dobreho koňa. Dobre sa vydala. n buffa-mudrosti 001 Śednice sebe, žeby sce nam spane neodneśli. Návštevu pri privítaní sa patrilo ponúknuť na sedenie. n buffa-mudrosti 001 Śedzi hrobarovi na lopace. Je blízko smrti. n buffa-mudrosti 001 Śedzi minar pri koleśe a voda mu zlato neśe. Za mlynára pracuje voda. n buffa-mudrosti 001 Seʒi pani na vratoch | a ma seʒemʒesi̯acseʒem kabatoch. a to je vrana y sborms36 015 Sekčov nevyschne, robota nezhyne. Netreba sa plašiť. n buffa-mudrosti 001 Śekerečka s toporiskom, stara baba s veľkym pyskom. Výrečnosť sa hodí k starej žene tak ako porisko k sekerke. n buffa-mudrosti 001 Sen i bdzina su rodziňa. Nie je múdre prikladať snom nejaký význam. n buffa-mudrosti 001 Śerco dava, ne hlava. Cit a nie rozum spravidla udáva tón pri poskytovaní niečoho. n buffa-mudrosti 001 Śerco ma z tvardeho dreva. O bezcitnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Śerco mi skamenelo. Cítim veľkú zatrpknutosť. n buffa-mudrosti 001 S chudakom dvory zametaju. Bedára nikto nemá za nič. n buffa-mudrosti 001 Schycil peneźom matku. Peniaze sa mu začali hrnúť. n buffa-mudrosti 001 Si bou̯ v nočňej? hovorí mužovi, ktorý práve priši̯el y oravn 001 Śidzem choroby a umrec nima chto. O takom, kto to s chorobami preháňa, ale si žije ďalej. n buffa-mudrosti 001 Śidzem remesla a kešeň prazna. Dakedy od biedy nezachránia človeka ani viaceré remeslá. n buffa-mudrosti 001 Śila bez hlavy glupa, hlava bez śily tupa. Sila sa má používať s rozumom, aby nám niečo hlúpo nevypálilo, ale aj sám rozum bez sily môže jalovo dopadnúť. n buffa-mudrosti 001 Śileny pacer do neba neidze. Vynucovaná činnosť neprináša očakávané ovocie. n buffa-mudrosti 001 Skamenelo mu śerco. Má veľký žiaľ. n buffa-mudrosti 001 Skarany ten dum, dze nit panom vul. Muž je určený na vedenie hospodárstva. n buffa-mudrosti 001 S kliśčami treba z neho slovo cahac. O málovravnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Skočilo mi to do hlavy (do rozumu). Napadlo ma to. n buffa-mudrosti 001 Skorej prez zuboch vyžiješ jak prez chleba. Nie bez všetkých vecí sa možno zaobísť. n buffa-mudrosti 001 skriņku zatku̯of truhlicu zadného obilia n habovstiak_oravske 003 Sladky začatek, horky konec. Pri začínaní akejkoľvek akcie mali by sme myslieť aj na jej koniec. n buffa-mudrosti 001 S levu nohu nechodz z domu. Kto ľavou nohou vykročí, tomu sa vraj nebude dariť. n buffa-mudrosti 001 Slonečko śe ohľadlo. Slnko sa za mračného počasia nečakane pred západom ukázalo. n buffa-mudrosti 001 Slová povecťe. y prir 028 Slunko jarne byva čarne. Jarné slnko býva ešte málo účinné. n buffa-mudrosti 001 Slunko śe hurky chyta. O zapadajúcom slnku. n buffa-mudrosti 001 Slunko už na falat. O pokročilom ráne. n buffa-mudrosti 001 Služebny chlib smačny, ale je kervačny. Byť sluhom u niekoho je v niečom výhodné, ale aj nevďačné. n buffa-mudrosti 001 služil na komenciju slúžiť za naturálie n ferencikovaplatna 010 Služnica – paňsky stružľak. Slúžku pán využíval na všetko. n buffa-mudrosti 001 Smedne harlo majetky prežarlo. Na pijatike sa dá veľa utratiť. n buffa-mudrosti 001 Śmeje śe, ale nakrivo. O plačúcom človeku. n buffa-mudrosti 001 Śmercu śe mi ruvna. Je mi až tak zle, že by som nedbal zomrieť. n buffa-mudrosti 001 Śmerc v ostatni dzeň pridze. Žartovne o tom, kedy zomrieme. n buffa-mudrosti 001 Śmertka śe nepyta, lem bere. Smrti sa musíme podrobiť. n buffa-mudrosti 001 Smutek v duši život suši. Častý smútok veľmi sťažuje život. n buffa-mudrosti 001 Snehu to býva veľa? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Sobota, dzivkoch robota. Sobotné upratovanie je dievocká robota. n buffa-mudrosti 001 S ohňom voda – plana zhoda. Niektoré veci alebo osoby nejdú spolu, neznášajú sa. n buffa-mudrosti 001 Sopľačku dostávali všetky kone? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 So śercom ľub, s ruku štub. Mať niekoho rád ešte neznamená v prípade potreby ho nepotrestať. n buffa-mudrosti 001 Spadla muška do zbuška. O tom, kto sa dostal do mimoriadne priaznivej situácie. n buffa-mudrosti 001 Spila mi muzg. Svojimi požiadavkami a zvadami umorila si muža. n buffa-mudrosti 001 Śpivali, lem tam hučelo. Veľmi silno spievali. n buffa-mudrosti 001 S planym chlapom plano, s nijakym nedobre. Rovnako zle je mať zlého muža alebo nemať nijakého. n buffa-mudrosti 001 Spolky – z pekla volky (čertovo volky). Pri uzatváraní rozličných spolkov často vznikajú spory. n buffa-mudrosti 001 Spratal ju z drahy. Bez väčšieho nadšenia si ju vzal za ženu. n buffa-mudrosti 001 Spuśča śe na dačij chlib. Veľmi sa spolieha na iného človeka. n buffa-mudrosti 001 Spuśčil śe na cudze ruky. Spoliehal sa na niekoho iného. n buffa-mudrosti 001 Stara dzivka na jedno oko patri. Stará dievka si nemôže veľmi preberať. n buffa-mudrosti 001 Stara gdova mlado śe chova. Chce urobiť dobrý dojem. n buffa-mudrosti 001 Stara koza spadla z voza. O vydaji starej dievky. n buffa-mudrosti 001 stará ži̯au̯ka hortenzia y strgemnar 015 Stareho koňa netreba na chomut učic. S vekom sa získavajú skúsenosti. n buffa-mudrosti 001 Stareho vrabľa na plevu neulapiš. Rokmi skúsený, prefíkaný tvor na hocičo nenaletí. n buffa-mudrosti 001 Stare hrichy nespominaj, nove nerob. Polepši sa, zmeň doterajší život. n buffa-mudrosti 001 Stare śe staraju, mlade śe paruju. Kým mladí sa zbližujú, ich rodičia majú na starosti ostatné potrebné veci. n buffa-mudrosti 001 Stary, ale lem v rokoch. Vekom starý človek môže mať mnohé prednosti. n buffa-mudrosti 001 Stary človek pri chyži kladka a kľuč vo dzveroch. Starý človek pri dome je jeho veľká ochrana. n buffa-mudrosti 001 Stary fraśe, nebudz praśe. O starom neporiadnikovi. n buffa-mudrosti 001 Stary pameta, že bul mlady, mlady neveri, že budze stary. O generačných rozdieloch. n buffa-mudrosti 001 Statečnosc na večnosc. Statočnosť má stálu hodnotu. n buffa-mudrosti 001 Statek robi dostatek. Majetok je zárukou dostatku. n buffa-mudrosti 001 Stavia huru na huru. O človeku, ktorý vyhrocuje spor. n buffa-mudrosti 001 Stavia pysk do šickeho. Hašterivý človek sa zastarie do všetkého. n buffa-mudrosti 001 S tebu śe dohvarac a s viľkom pacer. Rozprávanie sa s tebou nevedie k ničomu. n buffa-mudrosti 001 sto peť číslovkou̯ sto päť napodobňuje nerovnomernú chôdzu y oravn 031 Strach uderil naňho. Naľakal sa. n buffa-mudrosti 001 strášca, vartáš? y prir 008 Stretla svoja svoju. Stretli sa rovnaké, veľmi spríbuznené osoby. n buffa-mudrosti 001 Stretneme śe v druhu nedzeľu po diźdžu. Žartovne o tom, že nevedno, kedy sa stretneme. n buffa-mudrosti 001 Strom duje, viter śe kyve. O tom, že niečo je naopak. n buffa-mudrosti 001 Sudza śe o ciň. Pravotia sa o malichernosť. n buffa-mudrosti 001 Suchu haluz viter lame. Najviac ohrozená je oslabená časť niečoho. n buffa-mudrosti 001 Sukňa śe jej dzviha. O žene v druhom stave. n buffa-mudrosti 001 Sumene by na to nepodložila. Nemôže sa za to zaručiť. n buffa-mudrosti 001 Suśedovi stodolu podpalil i sam vyhorel. Doplatil na zlý skutok. n buffa-mudrosti 001 Śvekra perša po ďablovi. Svokre sa pripisuje veľa zlých vlastností. n buffa-mudrosti 001 Śvekra – pul pekla. O tradične zlých svokrách. n buffa-mudrosti 001 Śveta neprežiješ, chleba nepreješ. Všetko by sa malo používať s mierou. n buffa-mudrosti 001 Śviňa najlepše v hnoju śe čuje. Každý uprednostňuje len to svoje prostredie. n buffa-mudrosti 001 Śvini mlaku, vrabľu maku. Každému to, po čom túži. n buffa-mudrosti 001 Śvini neśveča rohy, babe chlopske nohy. Treba rešpektovať prirodzený stav vecí. n buffa-mudrosti 001 Svojej nature nemožeš rozkazac. Svoju povahu človek nemôže len tak zmeniť. n buffa-mudrosti 001 Svojo nedam, cudze nepytam. Chcem len spravodlivosť. n buffa-mudrosti 001 Svojo potrimaj, cudze nerušaj. Múdry človek svojho sa tak ľahko nevzdáva a cudzie si nežiada. n buffa-mudrosti 001 Svojo sebe šanuj, ľucke nepytaj. Svoje si chráň a po cudzom netúž. n buffa-mudrosti 001 Svojo šanovac, cudze nebantovac. O potrebe uspokojiť sa so svojím. n buffa-mudrosti 001 Svuj, ale daleko od neho stuj. Niekedy aj blízky, svoj človek dokáže veľmi ublížiť, preto si treba naňho dať pozor. n buffa-mudrosti 001 Šak ci z chribta nezlupim. Čo nemám, to ti nemôžem dať. n buffa-mudrosti 001 Šalena ukazuje kolena. O dospelej žene v minisukni. n buffa-mudrosti 001 Šaleny hlupemu dava ponauku. Je vysloveným bláznovstvom sa s hlúpym človekom nejak vážnejšie zaoberať. n buffa-mudrosti 001 Šandarovi ucekneš, ale sumeňu ne. Pred svetskou mocou môžeš umknúť, ale svedomiu neujdeš. n buffa-mudrosti 001 Šeptal nemy hluchemu, že zoblik kožuch holemu. Na svete sa vyskytujú rozličné neuveriteľné absurdnosti. n buffa-mudrosti 001 Šesc dni postuje, śidzmy hladuje. Stále je na tom rovnako. n buffa-mudrosti 001 Šicke drahy ku hrobu provadza. Život každého sa končí v hrobe. n buffa-mudrosti 001 Šicke ľudze šicko znaju. Na rozdiel od jedinca veľa ľudí veľa toho vie. n buffa-mudrosti 001 Šicke pohromadze, každy keľo vladze. O práci veľkého zhluku ľudí. n buffa-mudrosti 001 Šicke straky by za chvusty polapala. O chamtivej žene. n buffa-mudrosti 001 Šicke su do masci. Hodia sa k sebe, najmä farebne. n buffa-mudrosti 001 Šicko lem na mojo ruky patri. O všetko sa musím sám starať. n buffa-mudrosti 001 Šicko ma v poradku, lem dluhy na karku. Nezodpovedný človek si neuvedomuje vážnosť svojej zlej situácie. n buffa-mudrosti 001 Šicko sebe z hlavy zruca. Z ničoho si nerobí ťažkú hlavu. n buffa-mudrosti 001 Šicko zbil z hlavy. Prestal o niečom uvažovať. n buffa-mudrosti 001 Šicko zhorelo do koreňa. O úplnom zhorení. n buffa-mudrosti 001 Šikovna do tanca i do ružanca. O žene súcej do všetkého, ktorá sa nedá v ničom zahanbiť. n buffa-mudrosti 001 šír z brindzou bryndzová polievka y ant 5242_RS__Klenovec03 Škoda čekac, že na koňovi volna narośne. Je nemúdre mať nejaké nereálne očakávania. n buffa-mudrosti 001 Škoda na chasen nevydze. Nemá zmysel ľutovať niečo, keď je už neskoro. n buffa-mudrosti 001 Škoda temu pisac, co nezna čitac. Všetko sa má účelne robiť vzhľadom na určený cieľ. n buffa-mudrosti 001 Škoda tchora s mydlom umyvac. Isté podstatné vlastnosti sa nedajú inak zmeniť. n buffa-mudrosti 001 Škrabe śe, choc ho neśverbi. Len čudák robí niečo bez zjavnej príčiny. n buffa-mudrosti 001 Šnuruje z gembu. Afektovane vykrúca ústa. n buffa-mudrosti 001 šťichová pilka pílka na vyrezávanie dier n orlovsky-narecove-z-gemera 003 Štyri remesla a piata bida. Dakedy od biedy nezachránia ani viaceré remeslá. n buffa-mudrosti 001 Šumna na ukaz, ale zdnuka fras. O peknej, ale zlostnej žene. n buffa-mudrosti 001 Šumna žena hotove neśčesce. Pekná žena je nebezpečná. n buffa-mudrosti 001 Šumne ličko nit je šicko. Vonkajšia krása nenahradí iné, najmä vnútorné hodnoty. n buffa-mudrosti 001 Šuster ku šustrovi, pes ku psovi. Spolčovať sa majú blízke osoby. n buffa-mudrosti 001 Šuster na stolku šporuje. Obuvník používa trojnožku a nie bežnú štvornohú stoličku. n buffa-mudrosti 001 Tá bola aká? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 taďeto ľa je xotár objekt ukázal palicou y sborms37 002 Tag, bolo to ťaško. y prir 011 tag‿nam opstalo tak sa nám povodilo n ferencikovaplatna 008 ťahali lóze losovali y rozpamat 066 Tá hlava sa neodtrhla? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Taka bohata, co na štvarty druk onuce viša. Ironicky o veľmi biednej žene. n buffa-mudrosti 001 Taka je mu veľka v očoch. Má voči nej veľké výhrady. n buffa-mudrosti 001 Taka nespodzivanka, gdova porodzila Janka. O zvláštnej, neočakávanej veci. n buffa-mudrosti 001 Tak cigani, až śe mu spod nosa kuri. O veľkom klamaní. n buffa-mudrosti 001 Tak ci povim, co ci pujdze až poza pety. Môžem ti to aj tak povedať, že budeš ľutovať. n buffa-mudrosti 001 Take poľo dobre rodzi, po chtorym sam gazda chodzi. Sám si človek všetko najlepšie urobí. n buffa-mudrosti 001 Take skoro umru, co śe za muža dru. Netreba sa príliš hrnúť do manželstva. n buffa-mudrosti 001 Tak hreši, až trava schne. O ukrutnom hrešení. n buffa-mudrosti 001 Tak idze, co śe pod nim ani vajco nerozpuči. O pyšne si vykráčajúcom človeku. n buffa-mudrosti 001 Tak ma oči v dudle. O hlboko vsadených očiach. n buffa-mudrosti 001 Tak mi veľky nemaly. Vyjadrenie mimoriadneho prekvapenia. n buffa-mudrosti 001 Tak o tom počasí, ako sa predpovedalo. n prir 003 tak pitňe tak isto, rovnako n zo-studnice-rodnej-reci2 002 Tak po vašom. n prir 020 Tak robi, co teľo s nosom neore. Mimoriadne usilovne pracuje. n buffa-mudrosti 001 Tak ucekal, lem śe mu nohy rozlitali. Veľmi rýchlo bežal. n buffa-mudrosti 001 Taky čas pridze, co nas nebudze. Pominieme sa. n buffa-mudrosti 001 Taky chlop, co ho z nohavkoch nevidno. O malom, nevyvinutom chlapovi. n buffa-mudrosti 001 Taky je mu veľky v očoch. O veľkej zaujatosti voči niekomu. n buffa-mudrosti 001 Takže sú tam aj zdravé stromy. n banik 019 Tam, dze gazda dopatra, dobre statek vypatra. Starostlivosť o dobytok sa vypláca. n buffa-mudrosti 001 Tam idze vuz, dze kone cahaju. Za istú činnosť zodpovedá ten, kto ju vykonáva. n buffa-mudrosti 001 Tam śe utarhne, dze cenko. Najchúlostivejšie je oslabené miesto čohokoľvek. n buffa-mudrosti 001 Tam ste len múku držali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Tancovala jeden tam, druhy nazad. O dievke, ktorú nikto nevzal na tanec. n buffa-mudrosti 001 tärχovom motore nákladnom aute y strgemnar 013 Tá truhla sa ako volala? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 tebe bude chorošó Bude ti dobre- z ruštiny y rozpamat 087 Teľo kusaj, keľo vladzeš. V ničom by sa nemalo prepínať. n buffa-mudrosti 001 Teľo mam zisku, co pes odneśe v pysku. O nepatrnom zisku. n buffa-mudrosti 001 Teľo mi na hlave rohy nevyrosna. Samota ťažko dolieha na človeka, z čoho možno až zdivieť. n buffa-mudrosti 001 Teľo mojeho, co sebe zaśpivam. Moja jediná pasia je zaspievať si. n buffa-mudrosti 001 Teľo śe narobil, co mu až pod jazykom mokro. Žartovne o človeku, ktorý nič nerobil. n buffa-mudrosti 001 Teľo z neho krev neśikne. O veľmi zdravo vyzerajúcom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ten hrich na tebe spadne. Kto zaviní nejaký priestupok, ten si ho aj odpyká. n buffa-mudrosti 001 Ten chlib taky, že mu treba povesc oni. O mimoriadne chutnom chlebe. n buffa-mudrosti 001 Ten je vysokeho ducha. O namyslenom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ten kriči, kemu chyža hori. Kto škoduje, ten sa ohláša. n buffa-mudrosti 001 Ten nazbijal muchy po śvece. Získal veľké skúsenosti z cesty po svete. n buffa-mudrosti 001 Ten śe ruha, chto śe spuśči pluha. Spreneveriť sa gazdovaniu je hriech. n buffa-mudrosti 001 Ten viter natarha diźdžu. Po vetre nasleduje často dážď. n buffa-mudrosti 001 Tie okolité polia ako sa volali? n prir 016 Tie svadbi ako boľi u vás? y prir 028 tie, to mi porozprávajťe. y prir 025 Ti krivoj, hibaj sudá! Krivý, poď sem! - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 To ani podaj vody ku temu. O neporovnateľne cennejšej veci ako je iná vec. n buffa-mudrosti 001 To ani prišic, ani prilatac, co ona ľape. O nezmyselných táraninách. n buffa-mudrosti 001 To bolo už jemňejšie. y prir 014 To budze vtedy, ked kukulka vajco vyśedzi. Nikdy to nebude. n buffa-mudrosti 001 To by ani hrich nevydumal. O niečom mimoriadne zvláštnom. n buffa-mudrosti 001 To huncut od kosci. O veľkom huncútovi. n buffa-mudrosti 001 To je hanba. n prir 026 To me neobchodzi. To sa ma netýka. n buffa-mudrosti 001 Tomu Šuxovi, to ako bolo s tím medveďom, čo ho to nastrašil? y prir 018 To nehori. Nie je to súrne. n buffa-mudrosti 001 To od chyru harde. O niečom veľmi peknom. n buffa-mudrosti 001 To od koreňa huncut. O veľkom huncútovi. n buffa-mudrosti 001 To pred upadkem tak śpivaš (tak ci veśelo). Za roztopašnosťou spravidla nasleduje nejaká nepríjemnosť. n buffa-mudrosti 001 To sa horšie robí ako konope? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 To sa napieklo na celý týždeň. n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 To sa nedalo zúžitkovať? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 To ste len z hromád brali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 To ste mašinou robili? n zatopos 008 To sú aké? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 To sú všetko kalamity? n banik 019 To taka gazdyňa, dva zahradky, jedna dyňa. O zlej gazdinej. n buffa-mudrosti 001 Tota konopica prevelika mučenica. Práca s konopami je veľmi ťažká. n buffa-mudrosti 001 Tota pšenica teľo neprehvari (taka je šumna). O mimoriadne peknej veci. n buffa-mudrosti 001 Tote dvojo jak hluška s koľeru. O dvoch ľuďoch k sebe sa vonkoncom nehodiacich. n buffa-mudrosti 001 Tote lachy až volaju od tebe. Tento oblek ti nepristane. n buffa-mudrosti 001 Toto i tamto jednu drahu idze. O úplne rovnakých veciach. n buffa-mudrosti 001 Totu babu Pan Buh skara, co śe vyda za handľara. Mať muža priekupníka, večného tuláka, je ako trest boží. n buffa-mudrosti 001 To už do pokajaňa s tyma dzecami. Je to na nevydržanie. n buffa-mudrosti 001 To už križ dolina. O veľkom nešťastí. n buffa-mudrosti 001 Trafil svuj na svojeho. Stretli sa rovnaké, veľmi spríbuznené osoby. n buffa-mudrosti 001 trakovú plaxtu hrubšia plachta s popruhmi na rohoch slúžiaca na nosenie sena, trávy y prir 011 Treba śe brac na druhy śvet. O potrebe prichystať sa na smrť. n buffa-mudrosti 001 Tri dni nejid, bo idze na veśele. O skupáňovi. n buffa-mudrosti 001 Trimac babu za slovo a hada za chvust na jedno vyjdze. Žene niet čo veriť. n buffa-mudrosti 001 Trimal śe vetra. Nemúdro si počínal. n buffa-mudrosti 001 Trime ho za take odrucene pometlo. Veľmi pohŕdavo s ním nakladá. n buffa-mudrosti 001 Trim s panom i furmanom, na dobre ci vyjdze. Je výhodné byť s každým zadobre. n buffa-mudrosti 001 Trudno do koľaji prisc. O ťažkostiach vrátiť sa do pôvodného stavu. n buffa-mudrosti 001 Trudno śe takej vydac, co chodzi skoro spac. Ak sa chce dievka vydať, musí sa o to aj primerane pričiniť. n buffa-mudrosti 001 Tu boli pltníci? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Tu bol mlyn? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Tu dobre rastie ovocie? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Tunág bi to ňig ňevedeu̯, čo to je žľi̯ebok, ľebo žľi̯ebog je iba na voďe, gďe vivi̯era v dákom kopčoku. Na otázku, či sa to nevolá žliabok, hovoriaci pokračuje n stolcslovdialekt 005 Tune meso, plana polivka. Všetko nekvalitné plodí len nekvalitu. n buffa-mudrosti 001 Tuňo kupuje, draho placi. O tom, kto kupuje nekvalitné, lacné veci. n buffa-mudrosti 001 turecké žito kukurica n orlovskynitr 003 Tú vašu priaťeľku raz zviedli svetlonosi, ako to bolo? y prir 006 Tvarde slovo, meke śerco. O dobrom, ale prísnom človeku. n buffa-mudrosti 001 Tvar mu muchy osrali (ośvinili). O pehatom človeku. n buffa-mudrosti 001 Ubližic leko, udobric češko. Spôsobiť niekomu ujmu možno aj pri troche nepozornosti, ale napraviť to už nie je také ľahké. n buffa-mudrosti 001 U Boha pravda, u šustra skura. Všetko je na pravom mieste. n buffa-mudrosti 001 Uďan pajtaš priateľ, citátové prevzatie z maďarčiny y prir 028 U gdovca chlib z jadlovca. O ťažkom privykaní v cudzom prostredí. n buffa-mudrosti 001 U gdovy chlib hotovy, ale ne každemu vyhovi. U vdovy sú výhody, ale nie je to pre každého. n buffa-mudrosti 001 Ukazuje jabluka na buku. Veľmi klame. n buffa-mudrosti 001 U kertisa pulna misa. Záhradník sa nesťažuje na nedostatok potraviny. n buffa-mudrosti 001 U kovaľa zarno nezmeleš. O tom, že niekto je na nesprávnej adrese. n buffa-mudrosti 001 Ukradne, choc by na nim i had syčel. Pred ozajstným zlodejom niet pomoci. n buffa-mudrosti 001 U lakomca vše poobedze. Lakomca nikdy nenapadne niekoho niečím ponúknuť. n buffa-mudrosti 001 Umarčizna z bratoch robi nepraceľoch. V súvislosti s dedením sa príbuzní často dostávajú do sporov. n buffa-mudrosti 001 Umartemu hrob a živemu hop. Kým žijeme, máme dôvod sa radovať. n buffa-mudrosti 001 Umyj śviňu, a ona zaś lem do blata lehne. Základná prirodzenosť sa nedá zmeniť. n buffa-mudrosti 001 uňičtožiť všech kapitalistof Zničiť všetkých kapitalistov - z ruštiny skomolene y rozpamat 087 U nich diźdž dohuri pada. O čudáckych ľuďoch. n buffa-mudrosti 001 Un i śviňa ta jednu drahu idze. O neserióznom človeku. n buffa-mudrosti 001 Un vtedy odpočne, jak mu položa ruky na perśi. Niekto povolí v práci, až keď zomrie. n buffa-mudrosti 001 U plebana hody, kaplan nema vody. Podľa postavenia sa ľuďom dostáva aj výhod. n buffa-mudrosti 001 Usnul by na jeho slovoch. O tom, kto vie veľmi presvedčivo hovoriť. n buffa-mudrosti 001 Utri sebe nos od nej (od teho). Nerob si zbytočné nádeje získať niečo. n buffa-mudrosti 001 Uzka kapura do dvora, široka z dvora. Do domu sa len s námahou niečo získa, ale vynáša sa z neho veľmi ľahko. n buffa-mudrosti 001 Už ani pamiatky nit po tym. Niečo sa pominulo bez stopy. n buffa-mudrosti 001 Už boli ženatí? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Už ci śe tvojo rozkoše prešli. Musíš sa vzdať holdovania svojim chúťkam. n buffa-mudrosti 001 Už harne s nohami. O tom, kto veľmi zoslabol. n buffa-mudrosti 001 Už je lem jak škrabačka. O veľmi strhanom človeku. n buffa-mudrosti 001 Už je vojak, ked ma svuj dum. Dosiahol svoj vytúžený cieľ, postavil si dom. n buffa-mudrosti 001 Už jich nerozluči lem ryľ a motyka. O večným putom zviazaných manželoch. n buffa-mudrosti 001 Už ma bruch. Je v druhom stave. n buffa-mudrosti 001 Už ma zavitu hlavu. O nedávno vydatej žene. n buffa-mudrosti 001 Už me nebo ciska ku źemi. Už sa blíži koniec môjmu životu. n buffa-mudrosti 001 Už na ňu okruhlo. Doľahla na ňu núdza. n buffa-mudrosti 001 Už pachlo za diźdžom. Schyľovalo sa na dážď. n buffa-mudrosti 001 Už pod sebu čul. O pohlavne dozrelom mladíkovi. n buffa-mudrosti 001 Už psovi od chvusta odpadla. Zbavila sa veľkej závislosti na niekom. n buffa-mudrosti 001 Už za rana treba cahac za rohy barana. Už od malička treba si osvojovať isté návyky. n buffa-mudrosti 001 Vadza śe, až kypi. Veľmi sa vadia. n buffa-mudrosti 001 V americkej majny zarobek nefajny. V amerických baniach je ťažký zárobok. n buffa-mudrosti 001 Vás vyreklamovali, že ste museli robiť? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 V Bytči kedy býval? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 V dostatku každy śmely. Kto prosperuje, ten sa nebojí života. n buffa-mudrosti 001 V džadovskej knižce je zapisany. Niekto je už akoby predurčený ostať bedárom. n buffa-mudrosti 001 Vecej boli od jazyka jak od nožika. Jazykom možno veľmi bolestivo ublížiť. n buffa-mudrosti 001 Vecej dňoch jak kolbas. Je múdre obmedzovať spotrebu niečoho, čiže treba neplytvať, šetriť. n buffa-mudrosti 001 Vecej hladu jak miadu. Len zriedka máme dostatok potrebných vecí. n buffa-mudrosti 001 Vecej ruky vecej zrobia. Viac ľudí viac toho urobí. n buffa-mudrosti 001 Večar poviš, jaki bul neśejši dzeň. Nič sa nemá predčasne hodnotiť. n buffa-mudrosti 001 Večera hojna, noc nespokojna. Za nedodržanie miery v niečom sa pyká. n buffa-mudrosti 001 Večnoscu śe mi ruvna. O niečom nepríjemne dlho trvajúcom. n buffa-mudrosti 001 vedli húslo o nom ohovárali ho y strgemnar 011 vedro na vodu albo putna y sborms36 008 Vejdu i jemu nohy do zadku. Nikto neostane večne mladý, každý vekom zoslabne. n buffa-mudrosti 001 Vekša bolesc slabšu zabija. Všetko silnejšie premáha slabšie. n buffa-mudrosti 001 Velika rodzina, eśči vekši hniv. Čím početnejší príbuzní, tým väčšie príležitosti na nedorozumenie. n buffa-mudrosti 001 Veľka burka – malo diźdžu. Z veľkých príprav býva často slabý výsledok. n buffa-mudrosti 001 Veľka chyba tam, dze bida. Bieda je nežiaduci stav. n buffa-mudrosti 001 veľka voda povodeň y sarnar 008 Veľkemu hrabe, malemu hrabky. Každému primerane podľa jeho možností. n buffa-mudrosti 001 Veľo ani na voźe nezaveźe. Chcieť niečoho veľa môže byť nereálne. n buffa-mudrosti 001 Veľo hoscoch – hotova bida (prazna špajza). Časté hostenie môže byť pre hostiteľa pohromou. n buffa-mudrosti 001 Veľo nechce dac a malo śe haňbi, ta neda nič. O lakomcovi. n buffa-mudrosti 001 Veľo obecuje, malo oferuje. Kto veľa sľubuje, ten spravidla málo dáva. n buffa-mudrosti 001 Veľo reči, malo chasnu. Rečnením sa veľa času zabije. n buffa-mudrosti 001 Veľo sebe trime. Je pyšný. n buffa-mudrosti 001 Veľo śe zejdze, vecej rozejdze. Ťažšie sa hromadí ako rozdáva. n buffa-mudrosti 001 Veśele śe koňči, smutek śe začina. Po svadobnej veselosti prichádzajú bežné starosti, ktoré nám často prinášajú smútok. n buffa-mudrosti 001 Veśelo bere, češko budze vracac. Dobre si treba rozmyslieť každé rozhodnutie. n buffa-mudrosti 001 Ve veśele tri dni dobre a panovi zavše dobre. Pán sa má dobre celý život. n buffa-mudrosti 001 Ve voštruchu v koryte n orlovskynitr 003 V gembe veśelo, v kešeni cma. Po pijatike nasledujú nepríjemné dôsledky výdavkov. n buffa-mudrosti 001 V hlave śe mi muci. Mám závraty. n buffa-mudrosti 001 V horucej vodze ho kupali. O horkokrvnom, veľmi aktívnom človeku. n buffa-mudrosti 001 V hrobe veľo hrichy zatajene. Mnohé hriechy nikdy nevyjdú na svetlo božie. n buffa-mudrosti 001 Viaže konec s koncom. Žije len tak zo dňa na deň, z ruky do úst. n buffa-mudrosti 001 Viedno kravy paśli. O dobrých známych. n buffa-mudrosti 001 Vinʒi na mna, podrgai̯ ma, len ma neuras, dam ci i druhi ras. a to hruška abo slifka y sborms36 015 Vinohradi kto strážil? y prir 008 Vísluški dávali? y prir 007 V jari śej do blata, v jeśeni do prachu. Praktická rada, ako siať, podopretá skúsenosťami. n buffa-mudrosti 001 V karčme za hodzinu sto raz čuješ novinu. Kde je väčší zhluk ľudí, tam nie je núdza dozvedieť sa nejakú novosť. n buffa-mudrosti 001 V každej kešeni nožik bruśeni. O veľkom bitkárovi. n buffa-mudrosti 001 V každym cigaňstve jest kus pravdy. Aj v klamstve býva niečo z pravdy. n buffa-mudrosti 001 V každym komine mal bok slaniny (zna o slanine). O zlodejovi. n buffa-mudrosti 001 Vkladali peniaze do domu? n zatopos 005 V koscele kleči a krivo śveči. Mnohý, navonok nábožný človek je schopný vedome klamať. n buffa-mudrosti 001 V kožuchu śej jarinu, v košuli oźiminu. Zovšeobecnená skúsenosť o sejbe v jednotlivých obdobiach. n buffa-mudrosti 001 Vlasy śive, oči žive. O čipernom starcovi. n buffa-mudrosti 001 V lece chocto vyhnece. Prežiť leto je oveľa ľahšie ako prežiť iné obdobia v roku. n buffa-mudrosti 001 V lece na slunku, v źime na pecu. O prispôsobivosti sa ročným obdobiam. n buffa-mudrosti 001 V leśe byva a dreva nima. Nepodarenec trpí nedostatkom toho, čoho je navôkol prebytok. n buffa-mudrosti 001 V leśe hleda, co ma na dvore. Nerozumný sa pachtí za niečím, čo má pod nosom. n buffa-mudrosti 001 V lyžce vody by ho utopili. Veľmi ho nenávidia. n buffa-mudrosti 001 V mišku prinośi, v mechu vynośi. O tom, kto si dovoľuje viac míňať ako získava. n buffa-mudrosti 001 V najlepšim čaśe šicko po fraśe. Je umenie vedieť práve v najlepšom prestať. n buffa-mudrosti 001 V neśčeślivu hodzinu śe narodzil. O nešťastnom človeku. n buffa-mudrosti 001 V noci hosc – sama zlosc. O nevhodnom hosťovi. n buffa-mudrosti 001 V noci rosa, vo dne kosa. Za rosy sa dobre kosí. n buffa-mudrosti 001 Voda ani v čižme nedobra. Kriticky o vode, najmä na pitie. n buffa-mudrosti 001 Voda koleso žene, palenka jazyk. Na každú vec je spôsob, ako ju uviesť do činnosti. n buffa-mudrosti 001 Volel śe nenarodzic. O veľkom nešťastníkovi. n buffa-mudrosti 001 Volovi rohy nezaceža. Vzťahuje sa na niečo, čo k nám nerozlučne patrí. n buffa-mudrosti 001 Volovi travu, goli žabu. Každému to, čo mu od prírody patrí. n buffa-mudrosti 001 V piatek veśelo śpivala, v nedzeľu budze revala. Veselosť v piatok, v deň umučenia Pána, má za následok obyčajne plač a to často v nedeľu, v deň veselosti, zmŕtvychvstania Pána. n buffa-mudrosti 001 V starym pecu ďabel oheň robi. O starom mrzutom človeku. n buffa-mudrosti 001 V suchym roku kravu kole v boku. Nedostatok potravy spôsobuje nepríjemné pocity. n buffa-mudrosti 001 V suśedovym leśe najtuňše drevo. Získať niečo krádežou, čo aj od suseda je síce lacné, ale súčasne aj ohavné. n buffa-mudrosti 001 Všadzi bul, šicko vidzel, ale nič nezna. O chvastúňovi. n buffa-mudrosti 001 Všadzi dobre, dze sme nebuli. Často túžime po niečom len preto, že to nepoznáme. n buffa-mudrosti 001 Všetci žili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vše vtačka tam cahne, dze śe uľahne. Rodný kraj má pre človeka trvalú hodnotu. n buffa-mudrosti 001 V škole ste sa ako učili? n banik 001 Vtačka po džobaku, somara po ušoch poznaš. Veci rozpoznávame podľa charakteristických znakov. n buffa-mudrosti 001 Vtačky odletuju, źimu pricahuju. Odlet sťahovavého vtáctva signalizuje blíženie sa zimy. n buffa-mudrosti 001 Vtedy budze bohaty, jak pes budze rohaty. Lenivec nemá nijakú perspektívu zbohatnúť. n buffa-mudrosti 001 Vtedy dobre žniva, ked śe v znoju plyva. Pre žatvu je výhodné teplé počasie, aj keď sa leje pot zo žencov. n buffa-mudrosti 001 Vtedy kašu var, ked v pecu hori. Na akúkoľvek činnosť sú nutné isté podmienky. n buffa-mudrosti 001 Vtedy pes dobry, ked je zly. Strážny pes sa obyčajne hodnotí podľa toho, či je dosť zlý na cudzích ľudí. n buffa-mudrosti 001 Vtedy śe človek pokaje, jak mu śveta nestane. Človek sa nikdy celkom nezmení. n buffa-mudrosti 001 Vtedy to budze, jak na mojej dlani vyrosnu vlasy. Nikdy to nebude. n buffa-mudrosti 001 Vtedy vraci, jak oči prevraci. Niekto niečo už nikdy nevráti. n buffa-mudrosti 001 V trune nit śmichu ani nareku. Zomretý má pokoj od svetských radostí i strastí. n buffa-mudrosti 001 Vul je vul a preči zna, kedy dosc. Zviera – na rozdiel od človeka – pozná mieru všetkého. n buffa-mudrosti 001 Vuz predal, dišeľ kupil. O mimoriadne nevhodnej kúpe. n buffa-mudrosti 001 Vyčesali ste to a potom... n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vyčisci mu zuby. Veľmi ho vyhreší. n buffa-mudrosti 001 Vy dajce misky, my dame pysky. Ak dáte jedivo, my sa postaráme o jeho zjedenie. n buffa-mudrosti 001 Vydam śe za zemana. O osobe pripravujúcej sa na smrť. n buffa-mudrosti 001 Vyhiala (vykresala) ho na svojo koleno. O žene, ktorá ovplyvnila muža podľa svojich predstáv. n buffa-mudrosti 001 Vyhnal mu sto korun z kešeni. Pripravil ho o sto korún. n buffa-mudrosti 001 Vyhnal śviňu samoperše z kapusty. Najprv mäso zjedol, potom kapustu. n buffa-mudrosti 001 Vykričel to na caly valal. Prezradil to, čo malo byť utajené. n buffa-mudrosti 001 Vykusuje od neho slova. Snaží sa od neho získať informácie. n buffa-mudrosti 001 Vyleženy chlib eśči nichto nejid. Z ničnerobenia sa nenasýtiš. n buffa-mudrosti 001 Vypil pivka, teraz źivka. Je ospalý. n buffa-mudrosti 001 Vyplela ho z peneźi. Spôsobila mu veľkú finančnú ujmu. n buffa-mudrosti 001 Vysoke stromy cahaju hromy. Veľkú pozornosť vzbudzujú len nezvyčajné veci. n buffa-mudrosti 001 Vysoko zarubal. O človeku s veľmi vysokými ambíciami. n buffa-mudrosti 001 Vy ste ako rukovali ako regrút? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste boli v tom pluku n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste ešte rukami mlátili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste chodili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste kde slúžili, tetka? n banik 010 Vy ste mali taký otvorený krb? n banik 008 Vy ste sa kde dostali do prvého ohňa? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste si sami dochovávali? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste tiež boli v tom trenčianskom pluku? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Vy ste v ktorom roku rodená? n banik 002 Vystoji tam dolinu. O dlhom, neplodnom vyčkávaní. n buffa-mudrosti 001 Vyšla na publiku. Postihla ju hanba. n buffa-mudrosti 001 Vyšol na pśi čures. Skrachoval, upadol do biedy. n buffa-mudrosti 001 Vytrim dześec roky, na jedenasty privykneš. O trpezlivosti. n buffa-mudrosti 001 Vźal z rozumu chasen. Múdro sa rozhodol. n buffa-mudrosti 001 V zuboch mu viter preduva. Má veľa medzier medzi zubami. n buffa-mudrosti 001 Xlapci vám ňiečo viviedli? y prir 020 Za bagateľ ani pipku nekupiš. Každá vec má svoju primeranú cenu. n buffa-mudrosti 001 Za baľvirom veš, za meśarčom pes. Pre každého je charakteristické to, s čím narába. n buffa-mudrosti 001 Zabili hnidu, odbili bidu. O pochybnom dôvode na radosť. n buffa-mudrosti 001 Zadne kolesa za prednima chodza. Mladší nasledujú vo všetkom starších. n buffa-mudrosti 001 Za dobru kosu dobre podbirac. Na dobrú prácu sa ľahko nadväzuje ďalšia činnosť. n buffa-mudrosti 001 Za dochtorom pleban chodzi. Chorého človeka čaká smrť. n buffa-mudrosti 001 Za dva tuňo, za tri draho. O ťažkom rozhodovaní sa. n buffa-mudrosti 001 Za dyšľom idze vuz. Všetko závisí od vedenia. n buffa-mudrosti 001 Zachciva śe babe ślivkoch, a vonka sype śnih. O človeku s nereálnymi požiadavkami. n buffa-mudrosti 001 Zachciva śe psu teju. Má absurdné, nezmyselné požiadavky. n buffa-mudrosti 001 Za jazykom daleko zajdzeš (na kraj śveta dojdzeš). Kto sa pýta, ten nepoblúdi. n buffa-mudrosti 001 Zakľa mudry mudroval, glupy vykonal. Je osožnejšie konať ako mudrovať. n buffa-mudrosti 001 Za korunu by i vlasnu macir predal. O chorobne šporovlivom človeku. n buffa-mudrosti 001 Zakrajalo śe mojo śerco až naveky. Dlhým trápením sa človek stáva apatickým na vonkajšie podnety. n buffa-mudrosti 001 Zakuś sebe do jazyka. Rada na odmlčanie sa. n buffa-mudrosti 001 Za lasku mu zachodzi. O zaliečavej žene. n buffa-mudrosti 001 Zalepil mu oči s peňeźami. Podplatil ho. n buffa-mudrosti 001 Za mlada hosciny, na starosc posciny. O prehajdákanom majetku. n buffa-mudrosti 001 Za mlada nerušajka, za stara radodajka. O morálne zhumplovanej, pôvodne však poriadnej žene. n buffa-mudrosti 001 Za mlynara voda robi. Mlynár vďačí za svoj zisk vode. n buffa-mudrosti 001 Za mojej nebožky buli s maslom pirožky. Keď mi žena žila, mal som sa dobre. n buffa-mudrosti 001 Zamulil sebe život. Pokazil si život. n buffa-mudrosti 001 Za mužom plače, s frajirom skače. O žene po pohrebe svojho muža. n buffa-mudrosti 001 Za pejc dudky kmotrove. O veľmi vzdialenom príbuzenstve. n buffa-mudrosti 001 Zapomnul, že tiž bosi chodzil. Na minulosť, najmä nepriaznivú, sa ľahko zabúda. n buffa-mudrosti 001 Zapuśčila baba bajusy. O rozkazovačnej, panovačnej žene. n buffa-mudrosti 001 Za pychu haňba chodzi. Pyšný človek často vychádza na hanbu. n buffa-mudrosti 001 zarazí. Čo sa ešte sialo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Zarikaneho chleba najvekši falat. Odriekaná vec sa často ukáže ako najzávažnejšia. n buffa-mudrosti 001 Zaruca kľučky na mne. O vyzvedajúcej sa osobe. n buffa-mudrosti 001 Zato ma goľa dluhe laby, žeby mohla lapac žaby. Na isté činnosti sú potrebné určité vlastnosti. n buffa-mudrosti 001 Zaviazala mu śvet. O žene, ktorá si opantala muža proti jeho vôli. n buffa-mudrosti 001 za vozom ísť za vozom n habovstiakplatennici 002 Zbil mi dzeku. Odradil ma. n buffa-mudrosti 001 Zbil to z karku. Zbavil sa niečoho. n buffa-mudrosti 001 Zbity pes ruku liže. Potrestaný sa snaží líškaním odčiniť trest. n buffa-mudrosti 001 Z bohateho pycha dycha. Pre boháča je charakteristická pýcha. n buffa-mudrosti 001 Z brezovej skurky narobi hurky. Bedár môže len snívať o nejakých dobrotách. n buffa-mudrosti 001 Zbuj śe najvecej zbuja boji. Zbojník má rešpekt iba pred iným zbojníkom. n buffa-mudrosti 001 Z capa zahradnik, z gadža uradnik. O nedostatku predpokladov na plnenie istých povinností. n buffa-mudrosti 001 Z cichej lipy ďabol kypi. Pokojný vonkajšok často býva zradný. n buffa-mudrosti 001 Z cudzeho koňa na stred drahy dolo. Pri cudzej veci treba počítať s každou eventualitou. n buffa-mudrosti 001 Z čoho sa skladajú sane? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Z ďablovej zahradky kvitek. O navonok úhľadnom, ale vnútri zlom človeku. n buffa-mudrosti 001 z dobrou famíliou s početnou rodinou n orlovsky-narecove-z-gemera 003 z dom na dom z domu do domu n ferencikovaplatna 001 Zdrave ledace, šicko ledace. Zdravie je najdôležitejšie. n buffa-mudrosti 001 Z dzeci na dzeci, až śe šicko rozleci. O generačnej postupnosti. n buffa-mudrosti 001 Z dziraveho harčka voda ceče. Chybná vec nám spôsobuje škodu. n buffa-mudrosti 001 Zedreli by z neho i ostatnu košuľu. Chcú ho pripraviť o všetko. n buffa-mudrosti 001 Zemsta i do koscela s človekom chodzi; Zemsta i vtedy drime, ked sumene śpi. Pomstychtivosti sa človek nezbaví nikdy. n buffa-mudrosti 001 Ze śedzeňa nevyžiješ. Nie je možné žiť a nič nerobiť. n buffa-mudrosti 001 Zešla na zle čudo. Je na pohoršenie. n buffa-mudrosti 001 Z gemby ci neubudne, ked śe opytaš. Oplatí sa na každom kroku získavať informácie. n buffa-mudrosti 001 Z genc za sud y strgemnar 035 Z hlavy mi to vyduje. O potrebe zbaviť sa nejakých ťaživých myšlienok. n buffa-mudrosti 001 Z hnoja chlib śe rodzi. Všeličo, aj navonok nepríjemné, je potrebné pre vznik užitočných vecí. n buffa-mudrosti 001 Z Hričova išlo mnoho chlapov? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Z chlapca vyrosnul, na chlopa nedorosnul. O tom, kto sa neprejavuje vyhranene ako dospelý človek. n buffa-mudrosti 001 Źima, co až dachy pukaju. O tuhej zime. n buffa-mudrosti 001 Źima puka, śedzme dnuka. Za treskúcej zimy neradno ísť von. n buffa-mudrosti 001 Zi pes psa, ked nema zajaca. Hladný nevyberá. n buffa-mudrosti 001 Z jedného alebo zvláš sa... y prir 009 Z jedneho kolena sme. Zdôraznenie príbuznosti. n buffa-mudrosti 001 Z jedneho syna budze lem śviňa. Jedináčik sa zvykne nevydariť. n buffa-mudrosti 001 Z jedneho zajaca dva skurky by zedrel. O beznádejnom lakomcovi. n buffa-mudrosti 001 Z jeleňa skurka, zo śvini hurka. Každý iným spôsobom prispieva na všeobecné potreby. n buffa-mudrosti 001 Z každeho dreva popil zostane. Po všetkom ostane to, čo má ostať. n buffa-mudrosti 001 Z každeho kuta vola, ked človek sam doma. Samota býva veľmi tiesnivá. n buffa-mudrosti 001 Zlato rozum ślepi. Veľké bohatstvo zahmlieva zdravé uvažovanie. n buffa-mudrosti 001 Zlaty kľuč šicke brany otvirac zna. Podplatením sa všetko vybaví. n buffa-mudrosti 001 Zla žena i čert ta jednu drahu idze. Zlá žena sa vyrovná aj zlému duchu. n buffa-mudrosti 001 Zlehla vo varkoču. O prespatej dievke. n buffa-mudrosti 001 Zlodzej zlodzeja pozna, ale śe k nemu neprizna. Zlodej sa tvári, že s iným zlodejom nemá nič spoločného. n buffa-mudrosti 001 Zlosc muśi mac umernosc. Každého môže pochytiť zlosť, ale sa treba ovládať. n buffa-mudrosti 001 Zlosc nima umernosc. Zlosť je nepríjemná tým, že nepozná mieru. n buffa-mudrosti 001 Zlosc pomine, plane slovo zostane. Je veľkou chybou vysloviť v zlosti nejaké slovo, ktoré neskôr by sme mohli oľutovať. n buffa-mudrosti 001 Zložme śe šicke a ja nedam nič. O prefíkanom človeku. n buffa-mudrosti 001 Z ľuftu nevyžiješ, z lasky nestluśneš. Iba prácou sa môžeš udržať pri živote. n buffa-mudrosti 001 Z maleho psa maly strach. Malé veci vo všeobecnosti nie sú až také nebezpečné. n buffa-mudrosti 001 Z metra zrna koľko vyšlo? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Z mlaky do hnojuvky. O zhoršenej situácii. n buffa-mudrosti 001 Zna, jaku hraju. Vie dobre využiť situáciu. n buffa-mudrosti 001 Z najvekšej burky najmenej diźdžu. Z veľkých predpríprav často je skromný výsledok. n buffa-mudrosti 001 Zna ksebe i odsebe. Vie už sčítať aj odčítať. n buffa-mudrosti 001 Z nas dvoch jeden śviňar, ale ja ne. Žartovná, akoby nepriama kritika nášho spolubesedovníka. n buffa-mudrosti 001 Z ničeho ani bič neupleceš. Na všetko je potrebná istá matéria. n buffa-mudrosti 001 Z ničeho nič neskliciš. Na všetko sú potrebné isté primerané prostriedky. n buffa-mudrosti 001 Zomlela tatarku, upekla vakarku. O chudobnej kuchárke. n buffa-mudrosti 001 Zo sliviek, čo ste robili? n ant 1912_BYT_Dol.Hricov01 Z ovśenej slamy župu nezrobiš. Výsledok akéhokoľvek snaženia závisí od toho, čo doň vložíme. n buffa-mudrosti 001 Z pocmeľucha ďabul bucha. Potmehúd, falošník je nebezpečný človek. n buffa-mudrosti 001 Zrob ďablu po vuli a on ce v pekle prituli. Každý sa nám odmení podľa svojich možností. n buffa-mudrosti 001 Zrob gagoru po voli, prepije ci i voly. Podľahnúť pijanstvu znamená prísť aj o majetok. n buffa-mudrosti 001 Zrobil śe hluchy i ślepy. Nič si nevšímal. n buffa-mudrosti 001 Zrobi z muchy dva kožuchy. O tom, kto rád zveličuje. n buffa-mudrosti 001 Z ručky do ručky, nit žadnej merźačky. Pri čestnom postupovaní nemôžu nastať nezrovnalosti. n buffa-mudrosti 001 Z tuneho valalu prišol. O človeku, ktorý by všetko chcel kúpiť za lacné peniaze. n buffa-mudrosti 001 Zvedavosc – garadiče do pekla. Zvedavosť škodí aj duši. n buffa-mudrosti 001 Zvedavy budze skoro stary. Príliš veľká zvedavosť človeku škodí. n buffa-mudrosti 001 Z veľkeho śmichu byva plač. Po neviazanej veselosti často prichádza smútok. n buffa-mudrosti 001 Z veľkej chmary maly diźdž. Nie každý výsledok je úmerný tomu, čo mu predchádza. n buffa-mudrosti 001 Z veľkej kopy nečeško dva male zrobic. Je veľmi výhodné, keď človek má niečoho nadostač. n buffa-mudrosti 001 Zvonka krasa, zdnuka frasa. Pekný zovňajšok ešte nezaručuje hodnotné vnútro. n buffa-mudrosti 001 Z vysokeho stolka na nizky śednul. Okolnosťami bol pokorený sa uskromniť. n buffa-mudrosti 001 Žaľ po śmichu, trest po hrichu. Životné situácie sa menia, pričom samopašnosť a hriešnosť bývajú potrestané. n buffa-mudrosti 001 Žeby śe vydala, jak budu drevene psy brechac. Aby sa nikdy nevydala. n buffa-mudrosti 001 Žena do ladičky, muž do karčmičky. Žena hľadí zveľaďovať majetok, kým muž je schopný ho prepiť. n buffa-mudrosti 001 Žena hojnuje, muž bandurky s lupu je. O dôsledkoch ženinej rozhadzovačnosti. n buffa-mudrosti 001 Žena sebe zedre zuby s jazykom. O veľavravnosti žien. n buffa-mudrosti 001 Žena trime tri uhly a chlop jeden. O domácnosť sa stará predovšetkým žena. n buffa-mudrosti 001 Žene veľo never, nečitane peneźi neber. Opatrnosti nie je nikdy dosť, najmä v súvislosti so ženou a s peniazmi. n buffa-mudrosti 001 Ženu gemba bije. Žena najviac trpí pre svoje klebetníctvo. n buffa-mudrosti 001 Žije o posnym chlebe. Biedne žije. n buffa-mudrosti 001 Žij s obludu až do sudu. O zlej manželke. n buffa-mudrosti 001 Žiju na levu ruku. Žijú spolu bez uzavretia manželstva. n buffa-mudrosti 001 Žil z tych dześec paľcoch, co mal. Živil sa iba prácou vlastných rúk. n buffa-mudrosti 001 Živanovi netreba drahu ukazovac. Prefíkanec si vo všetkom sám poradí. n buffa-mudrosti 001 Život nejednaky, hrob jednaky. Každého človeka čaká rovnaké zakončenie tohto života. n buffa-mudrosti 001